Klasické vzdelávanie
Prečo klasické vzdelávanie?
Kolégium Antona Neuwirtha vzniklo, aby odovzdávalo mladým to najlepšie, čo vzniklo v západnej civilizácii, a viedlo ich tak k hlbšiemu poznaniu pravdy a plnšiemu životu.
Čo a ako Kolégium učí, sme nevymysleli my. Ideál, ktorý sa snažíme realizovať, sa inde vo svete nazýva „klasické vzdelanie“ alebo aj vzdelávanie v „slobodných umeniach“ alebo „slobodné vzdelávanie“. Hoci žiaden z tých pojmov Slovákovi úplne nerezonuje, rozhodli sme sa, že najlepšou nálepkou pre vzdelávanie, ktoré ponúka celostný rozvoj človeka postavený na pravdivom chápaní reality a tradícii kresťanstvom formovanej západnej civilizácie, bude „klasické vzdelávanie“.
Je veľkým omylom chápať vzdelávanie ako remeslo odovzdávania informácii a vedomostí. Vzdelávanie je umenie dobrého života a jeho sprostredkovania ďalšej generácii. Existuje len málo činností, ktoré majú väčší vplyv na budúcnosť nás samých a našich spoločností ako práve vzdelávanie. To posledné si konečne začína uvedomovať aj slovenská spoločnosť a vo verejnej debate je stále viac súťažiacich filozofií vzdelávania, čiže súťažiacich chápaní človeka a zmyslu jeho existencie.
Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwritha
- Pravda je jedna a je poznateľná
„Intelektuálna atmosféra dnešnej doby je presiaknutá implicitným predpokladom, že pravda je relatívna vzhľadom na okolnosti. Hoci súvis s okolnosťami je pravdivý, napriek tomu som si postupným čítaním akademických textov v Kolégiu všimol povahu racionality, ktorá má charakter nemenných princípov.” Matej Moško, študent KAN „Pravú tvár jednej a poznateľnej pravdy som spoznal až v Kolégiu. Prvé ochutnávky prišli v prvom semestri morálnej filozofie pri čítaní Sumy teologickej od Tomáša Akvinského. Keď zrazu začnú do seba zapadať ostatné princípy pre ten prvý. Teraz na seminároch metafyziky to už nie sú ochutnávky, ale galóny poznávania, že pravda je len jedna a dá sa poznať rozumom.” Oliver Jaroš, KAN12
- Dôraz na slovo, nie obraz
- Prepojenosť všetkých vied
„Správne myslenie predpokladá, že mysliteľ pozná súvislosti. A tie súvislosti zas nepôjdu bez toho, aby sme vnímali realitu ako jeden celok. Vedy nie sú nesúvisiace, vo vzduchoprázdne sa vznášajúce predmety skúmania. Všetky vedy vlastne opisujú to isté: svet stvorený milujúcim Stvoriteľom, a nás, jeho stvorenstvo. Je to jeden vesmír, jedna Zem, jedna realita. V praxi to znamená nastaviť vzdelávanie tak, aby poukazovalo na túto pravdu. Aby sa nám to v Citadele lepšie darilo, zvolili sme si ako organizačný princíp dejiny. Keď sa deti učia o stredoveku, dozvedia sa príbehy o rytieroch, hradoch, o Františkovi z Assisi a jeho odkaze, na hodine hudby sa učia kontemplovať cez počúvanie stredovekých gregoriánskych chorálov. V Citadele veríme, že žasnutie nad všetkými týmito aspektmi reality vedie k múdrosti.” Slávka Kubíková, spoluzakladateľka a prorektorka pre Citadelu
2. PRAVDIVÉ VNÍMANIE ČLOVEKA
- Poznanie je cieľ sám o sebe
„V dnešnej dobe sa dobro poznania spája výlučne s praktickou užitočnosťou. Klasické vzdelávanie však hovorí, že každé poznávanie pravdy samo osebe je pre človeka hodnotným. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že človek je rozumová bytosť, ktorá práve používaním rozumu realizuje svoju najvlastnejšiu podstatu. Poznávať znamená učiť sa myslieť – chápať a kriticky analyzovať súvislosti medzi tvrdeniami. Samozrejme, že takto chápané poznanie má v konečnej miere aj veľmi praktický dopad na život človeka a spoločnosti.” Branislav Kuljovský, riaditeľ vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha
- Charakterové vzdelávanie – celostná formácia
„Študentov počas jednej diskusie najviac zaujala časť, kde mali otázku spravodlivosti nasmerovať na svoj život a konanie. Urobili by sme to, čo on? Dali by sme život za svoje presvedčenie? Budem o sebe a svojom konaní rozmýšľať inak po tomto seminári?” Šárka Rosnerová, stredoškolská učiteľka, ktorá vedie klub Akadémie veľkých diel
- Metódy klasického vzdelávania s ohľadom na vývinové fázy
Klasické vzdelávanie rešpektuje dieťa v rôznych fázach jeho rastu. Nasledujúci diagram znázorňuje tri módy vzdelávania, ktoré sú aplikovateľné od prvého až po dvanásty rok vzdelávania. Všetky tri módy sú dôležité počas celého procesu výučby, i keď v každom období je dôraz na iný z nich.
- Ponorenie do veľkej konverzácie západnej civilizácie
„Študent je ponorený do veľkej konverzácie západnej civilizácie, v ktorej sa mnohí veľkí myslitelia snažia hľadať odpovede na tie isté otázky, na ktoré hľadajú odpovede aj dnešní (nielen) mladí ľudia. V diskusii s tými najgeniálnejšími ľuďmi, ktorých naša civilizácia pozná, sa študent učí kriticky myslieť, vynášať rozumné súdy, uvedomovať si vlastnú obmedzenosť a rešpektovať svojich predkov a tradíciu.” Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwritha
- Veľké diela
„Prečo máme čítať primárne pramene a originály? Nestačia nám učebnice, referáty a skriptá? Nie, nestačia. Primárne pramene čítame v prvom rade preto, aby sme sa ponorili do diela, aby sme dielo, príbeh, autora a jeho myšlienky pochopili a zažili na vlastnej koži, aby sme ich precítili, boli nimi konfrontovaní a aby nás pretvárali. Dôležitosť čítania a používania primárnych prameňov vieme prirovnať k jazde vysnívaným autom, keď sedíte za volantom a ste kráľom ciest, stláčate plyn, jazdíte za zvuku obľúbenej hudby a prežívate slobodu a tento zážitok vás formuje. Vaša jazda vás bude formovať diametrálne odlišne ako informácia o jazde iného auta v novinách. A takto fungujú, resp. formujú primárne pramene.” Miroslava Duranková, riaditeľka Akadémie veľkých diel
Benefity klasického vzdelávania
✔︎ menej náchylný podľahnúť dobovým trendom či únikom k rôznym extrémom a fundamentalizmom
✔︎ mať lepšiu schopnosť hľadať a poznávať pravdu a vyvodzovať z nej dôsledky pre svoj aj spoločenský život
✔︎ tvorivejší a viac schopný ponúknuť svoju tvorivosť k službe druhým
✔︎ schopnejší sebareflexie a celoživotnej charakterovej formácie.
