Who was Anton Neuwirth

MUDr. Anton Neuwirth (1921 – 2004), bol výnimočným slovenským intelektuálom, diplomatom, lekárom a politikom. Počas komunizmu bol prenasledovaný politickým režimom. Jeho životným heslom bola výzva „Liečiť zlo láskou“. 

Bol významnou osobnosťou slovenského verejného života v 20. storočí. Svojím svedectvom o živote nasmerovanom na Boha, vernosťou svojim hodnotám a poslaniu, neustálou ochotou diskutovať a tak hľadať pravdu, angažovanosťou v politike a verejnom živote a dôverou v mladých ľudí nás inšpiroval aby sme aj my prispievali k lepšiemu Slovensku.

Ocenenia

  • nositeľ Veľkokríža Rytierskeho rádu Pia IX.
  • nositeľ Veľkokríža Zvrchovaného Rádu maltézskych rytierov
  • nositeľ Pribinovho kríža I. triedy
  • Ocenenie Zlatá medaila od univerzity Urbaniana v Ríme
  • Medaila za zásluhy o slovenskú diplomaciu, in memoriam

100. narodeniny Antona Neuwirtha

Panelovú diskusiu Antona Neuwirtha ml., Františka Mikloška a Martina Luterána (rektora Kolégia Antona Neuwirtha), do ktorej sa spontánne zapojil aj starší syn Antona Neuwirtha – František Neuwirth, moderuje Michal Magušin (absolvent 3. ročníka Vysokoškolského Kolégia).

Životopis

Anton Neuwirth sa narodil v roku 1921 do manželstva rímskokatolíčky a neologického žida a slovensko-maďarsko-nemeckej rodiny. Ako často zdôrazňoval, rodinné prostredie bolo „školou náboženskej i národnostnej tolerancie“. Po absolvovaní základnej školy v Slovenských Kapušanoch a Reálneho gymnázia v Žiline a v Prievidzi sa zapísal na Lekársku fakultu UK v Bratislave, kde v roku 1946 získal titul MUDr.  Počas štúdia býval na bratislavskom internáte Svoradov, na ktorom sa stretol s chorvátskym kňazom a jezuitom profesorom Kolakovičom.

V čase druhej svetovej vojny tam Kolakovič založil a viedol spoločenstvo Rodina, ktorého členom sa stal aj Anton Neuwirth. Stretnutia Rodiny boli zamerané na intelektuálny a duchovný rozvoj vysokoškolských študentov a v ich centre stálo sociálne učenie Cirkvi. Toto spoločenstvo sa počas komunistického režimu stalo jedným z centier podzemnej cirkvi a ovplyvnilo neskoršie spoločenské pôsobenie mnohých osobností,  medzi nimi Antona Neuwirtha, Silvestra Krčméryho, či Vladimíra Jukla.

Rok po ukončení štúdia sa Anton Neuwirth oženil s Evou Adamkovou a začal pracovať na Ústave pre lekársku chémiu LF UK. Neskôr získal štipendium ako vedecký spolupracovník prof. P. Karrera v Zürichu, kde absolvoval ďalšie dva semestre chémie. Po komunistickom prevrate v Československu sa s manželkou vrátili zo zahraničia, pretože vedeli, že sú na zoznamoch ŠtB a nechceli, aby boli ich rodina a priatelia perzekvovaní. Po návrate A. Neuwirth prednášal na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach lekársku biochémiu.

Kvôli nemarxistickej výučbe a činnosti v spoločenstve Rodina bol v roku 1953 zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia za „velezradu a špionáž“.  Väzenie prežil v Ilave a v Leopoldove. Po amnestii roku 1960 pôsobil ako odborný lekár v Žiline a primár Oddelenia klinickej biochémie v Čadci a vo Fakultnej nemocnici v Martin. Až do dôchodku v roku 1989 sa podieľal na početných vedecko-výskumných prácach. 

Po odchode na dôchodok a súdobej zmene politického režimu sa plne angažoval za konštituovanie kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. Stal sa poslancom Národnej rady SR a čestným predsedom KDH. Pôsobil ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky i duchovnej kultúry. V rokoch 1994 – 1998 bol veľvyslancom SR pri Svätej Stolici v Ríme. Bol aktívny vo verejnom živote až do svojho posledného dňa.   Pán si ho povolal k sebe nečakane 21. septembra 2004 doma v Bojniciach.