Generácia v zajatí algoritmov: Prečo dnešní stredoškoláci trpia paralýzou z budúcnosti?

Sú neustále pripojení, pod extrémnym tlakom na jedinečnosť a ich najväčším nepriateľom je vlastná hlava. Odborníci v diskusii Akadémie veľkých diel analyzovali svet generácie Z – mladých ľudí, ktorí vymenili optimizmus 90. rokov za úzkosť z globálnych kríz a hľadanie autenticity v digitálnom šume.

Pre dnešných stredoškolákov, narodených v rokoch 1997 až 2012, prestal byť internet len nástrojom. Počas pandémie sa online priestor stal ich „prvým domovom“, v ktorom si budujú to, čo pedagóg Štefan Murárik, riaditeľ nového klasického gymnázia v Bratislave, nazýva fluidnou identitou. V triede môžete mať tichú introvertku, ktorá však vo svete online gamingu vystupuje ako rešpektovaná administrátorka a influencerka. Tento svet však prináša aj krutú daň v podobe neustáleho porovnávania sa a strachu z toho, že budú „basic“ – teda priemerní a nezaujímaví.

Prekliatie „overthinkingu“

Kým predchádzajúce generácie vnímali dospievanie ako štartovaciu čiaru k veľkým veciam, dnešní mladí stoja pred budúcnosťou s obavami. Výrazným momentom diskusie bola reflexia Štefana Murárika na hodinu literatúry, kde so študentmi rozoberal optimistickú báseň Jána Smreka o sile mladosti. Reakcia triedy ho zaskočila. „Pani profesorka, my tej básni rozumieme, ale my sa tak absolútne necítime. Toto vôbec nie sme my,“ zaznelo od študentov.

Tam, kde kedysi bola nádej, je dnes paralýza. Mladí ľudia vnímajú globálne konflikty, klimatickú krízu a ekonomickú neistotu ako mínové pole. Každé dôležité rozhodnutie, napríklad výber vysokej školy, sprevádza fenomén overthinking – nekonečné analyzovanie možných zlyhaní, ktoré vedie k psychickému vyčerpaniu.

Umelá inteligencia ako „empatický“ priateľ

Novým a znepokojujúcim hráčom v živote stredoškolákov je umelá inteligencia. AI pre nich už nie je len vyhľadávačom odpovedí, ale stáva sa emocionálnym partnerom. Algoritmy sú nastavené tak, aby boli vždy empatické a potvrdzovali názory používateľa. To však vytvára nebezpečnú pascu: mladí začínajú mať nereálne očakávania od skutočných ľudských vzťahov, ktoré sú prirodzene plné konfliktov a vyžadujú trpezlivosť. Ak im živý človek neposkytne okamžitú pozitívnu spätnú väzbu ako stroj, unikajú späť do zjednodušenej digitálnej reality.

Pocity ako nový zákon

Zásadná zmena nastala aj v morálnom uvažovaní. Tradičné kategórie dobra a zla nahrádza diktát emocionality. Argument „ja to tak necítim“ sa stal neprekonateľnou bariérou v akejkoľvek diskusii. Podľa Miroslavy Durankovej, riaditeľky Akadémie veľkých diel, sa dnešná mládež musí nanovo učiť rozlišovať základné hodnoty, pretože ich kompas sa vychýlil smerom k subjektívnym pocitom, ktoré sú však zo svojej podstaty nestále.

Učiteľ ako maják nádeje

Čo teda mladí od dospelých potrebujú? Diskutujúci sa zhodli, že to nie je znižovanie nárokov alebo falošné „kamošstvo“. Generácia Z má mimoriadne vyvinutý radar na pózy a neúprimnosť. Hľadajú autentických lídrov – učiteľov a rodičov, ktorí dokážu priznať chybu, ale zároveň zostávajú zásadoví.

Namiesto strašenia neúspechom a maturitou potrebujú dospelých, ktorí budú „kúriť nádejou“. Úlohou moderného pedagóga už nie je memorovanie vedomostí, ktoré nahradí AI, ale vedenie sokratovského rozhovoru a pomoc pri hľadaní zmyslu. Ako v závere zaznelo, cieľom je ukázať im, že hoci je svet zložitý, stále existujú hodnoty, pre ktoré sa oplatí bojovať a obetovať čas.

Kolégium chce aj pre stredoškolákov byť majákom nádeje v rozbúrenom svete. Gymnazisti si zaslúžia viac dobra, pravdy a krásy. Ide to len s vašou pomocou. Ďakujeme za podporu činnosti Kolégia.

Pôvodne vyšlo 17.2.2026, aktualizované 17.5.2026.