Kolégium dáva študentom výhodu, ktorú na iných školách nedostanú
Ako sa dá trénovať kritické myslenie v praxi? Ako to robí Univerzitné kolégium?
Gorazd bol stredoškolák, ktorý nevzbudzoval pozornosť. Tichý, nenápadný, akoby sa snažil splynúť s okolím. Jeho svet tvorili rovnice a fyzikálne zákony, logika a presnosť.
Žil vo vlastnom svete, uzavretý pred ostatnými – nie z pýchy, ale z nutnosti. Skromné rodinné zázemie mu nedovoľovalo žiť tak ako jeho rovesníci. Sociálne štipendium a rozumové nadanie mu však otvárali dvere k vzdelaniu.
Kým jeho kamaráti riešili vzťahy a sociálne siete, Gorazd sa ponáral do sveta kníh. Ročne ich prečítal aj osemdesiat. Čítanie nebolo len záľubou, bolo jeho únikom a útočiskom. Paradoxne, trestom preňho nebolo obmedzenie času na počítači, ale obmedzenie času s knihou.
Na pozadí tohto všetkého sa odohrával ešte jeden príbeh. Vnútorný, takmer neviditeľný. Gorazdova kríza viery. Vyrastal v rodine, v ktorej bolo náboženstvo prirodzenou súčasťou života a z ktorej vzišlo v minulosti niekoľko kňazov. Napriek tomu, že niektorí z nich pre svoju vieru dokonca znášali väznenie, mladého Gorazda viera pomaly opúšťala.
Na strednej škole prišli otázky, na ktoré nedokázal odpovedať:
„Ako môžu existovať zázraky, keď fyzika tvrdí, že všetko sa dá vypočítať a predvídať?
Ako môže niekto povedať, že v jeho živote konal Boh, keď to možno vysvetliť desiatkami iných spôsobov?
A ak niekto povie, že „svet riadi Boh“, prečo by to mala byť jediná odpoveď, keď existuje množstvo teórií o vzniku sveta bez Boha?”
Gorazd sa zmietal medzi túžbou veriť a neschopnosťou uveriť. Niekedy sa modlil: „Bože, ak existuješ, daj mi dôkaz. Hocičo. Niečo, čo ma presvedčí.“ No vnútorne tušil, že by možno aj tak neveril. Každý argument by rozložil na kúsky, každé svetlo by prekryl tieňom pochybností.
Kríza viery ho obklopovala pochybnosťami. Preto sa ešte silnejšie pripútal k tomu, čo mal vo vlastných rukách: k vzdelaniu, úspechu a uznaniu. Venoval im všetku svoju energiu, čas aj myšlienky. V dobrých známkach videl potvrdenie svojej hodnoty. Uznanie od druhých bolo dôkazom, že ide správnou cestou.
Postupne sa jeho ambície stali jeho útočiskom – miestom, kam sa mohol ukryť pred otázkami, na ktoré stále nepoznal odpoveď. Úspech sa preňho zmenil na modlu, ktorá mu dodávala pocit zmyslu života.
Nie je však jediný.
Gorazdov príbeh odráža skúsenosť mnohých jeho rovesníkov. Mladí na Slovensku čelia podobným otázkam a pochybnostiam. Vyrastajú síce v krajine s kresťanskými koreňmi, no ich vzťah k viere je čoraz krehkejší.
Podľa výskumu publikovaného v časopise Religions (2023) viac mladých priznalo oslabenie viery než jej posilnenie, a to najmä z racionálnych dôvodov. Hoci sa takmer 55,6 % mladých na Slovensku formálne hlási k viere, z toho 80 % ku kresťanstvu, morálne postoje mnohých sa od učenia Cirkvi líšia.
Aj výskum Generácia a viera 2024 potvrdzuje, že praktizovanie viery u ľudí na Slovensku klesá. Menej sa modlia, menej chodia do kostola a majú oveľa viac pochybností a otázok o viere. Ako mnoho jeho vrstovníkov, aj Gorazd sa ocitol v tejto kríze. Ako jeden z mála sa však rozhodol poctivo hľadať pravdu.
Stovky mladých na Slovensku sú dnes v kríze viery a hľadajú za ňu rôzne náhrady. Možno je to aj niekto z vášho okolia. Vďaka starostlivým a láskavým ľuďom ako ste vy môžu títo mladí nájsť cestu k skutočnému zmyslu života.
Váš dar 30, 50 alebo 100 eur im pomôže nájsť stabilný bod – bezpečné prostredie, trpezlivých učiteľov a pomoc v hľadaní odpovedí.
Ďakujeme vám, že pomáhate mladým znovu objaviť vieru a odvahu hľadať pravdu. Ich štúdium v Kolégiu môžete podporiť prostredníctvom:
Ďakujeme!
