Beh za duše: Svet je dobrý a máme v ňom špeciálne miesto

Svet je dobrý
a máme
v ňom špeciálne miesto

#behzaduse

Mária Varchola je iniciátorkou Behu za duše. Podujatie, ktoré sa koná pod záštitou Kolégia Antona Neuwirtha, má jednoduchú myšlienku: stačí si ísť zabehať 20. novembra 2025 a obetovať si to za ľudí, ktorí sa trápia s duševnými ťažkosťami.

Mária všetkým odporúča nestrácať nikdy nádej – aj keď sa zlé obdobia opakujú.

Prečo behať a prečo behať za duše?

Beh je úžasná aktivita, pretože vyžaduje málo. Človek potrebuje len vyjsť z domu; aj také cupitanie či rýchla chôdza na pár minút pomôžu telu aj mysli. Mnoho ľudí sa toho bojí: nemajú v tom prax, nechcú sa zraniť, cítia sa trápne alebo majú radšej iný šport; netreba sa však nechať odradiť. Jedným z najväčších benefitov je pokojnejšia myseľ a zažitá prítomnosť. Pri behu sa totiž viacmenej nedá robiť nič iné. Áno, môžeme si pustiť hudbu, podcast alebo sa zhovárať s bežeckým partnerom, ale keď si vyberieme iba bežať, môžeme kontemplovať. Práve to, že to nemá iný zmysel — že človek len ide napred a jednoducho je — je podľa mňa najväčší benefit tohto pohybu. 

No a prečo „behať za duše“? Lebo to má trojaký význam: (1) pre našu vlastnú, aby sme si utriedili vlastné myšlienky, a ak sa nám pošťastí, prešli aj k spomínanej kontemplácii. Behám však aj (2) pre duše v očistci, za ktoré to obetujem, lebo to môže byť v dnešnom svete najväčia obeta, vykonávať len jednu aktivitu, ktorá ma limituje, je fádna či nepohodlná. (3) Napokon behám za duše iných, ktorí sa psychicky trápia. Vyjadrujem im tak spolupatričnosť a v modlitbe to za nich obetujem.

Kedy a prečo vznikla táto iniciatíva?

Je to memoriál nášho dobrého kamaráta a spolužiaka z Kolégia Michala. Miško bol človek s veľkým srdcom, veľkou mysľou a veľkým duchom, ale aj veľkým trápením. Nanešťastie sme mu nevedeli dostatočne pomôcť a práve počas skorého ranného behu v novembri 2019 sme ho stratili. Hľadali sme ho niekoľko dní, žiaľ, ukázalo sa, že sa už na tomto svete nestretneme. Nesmierne nás to zasiahlo … Viem však, že Miško robil najlepšie, čo vedel, aby bojoval a niesol svoj kríž. Verím, že je už u Nebeského Otca. Chceli sme si Miška naďalej pamätať, pripomínať jeho život a pravidelne mu v deň výročia jeho smrti vzdať úctu. Zároveň sme chceli aspoň symbolicky pomôcť všetkým utrápeným dušiam, vrátane našich vlastných, a preto sme zvolili túto formu – beh. Zvyčajne k tomu pridávame modlitbu, najčastejšie ruženec. V roku 2020 to bola komunitná interná iniciatíva; od roku 2021 pozývame kohokoľvek prostredníctvom verejného facebookového eventu.

Rada beháš?

Beh je môj spoločník, ktorého niekedy na dlhšie obdobie opustím, ale veľmi rada sa k nemu vraciam. Je to pre mňa pokorujúci nástroj, lebo vidím, ako nevládzem, ako rýchlo človek stratí kondičku, keď poľaví. Kedysi som ho nemala rada, ale našla som v tom zaľúbenie práve kvôli mojim vlastným psychickým ťažkostiam, ktoré ma už roky sprevádzajú. Popri liečbe a terapii mal pre mňa liečivé účinky. Miško bol jeden z mojich verných partnerov na beh. Od jeho smrti obetujem každý svoj beh za neho.

Pomáha šport či pohyb na čerstvom vzduchu lepšiemu duševnému zdraviu?

Všetci vieme, že šport a pohyb má blahodarné účinky pre naše zdravie a dlhovekosť. Existuje stále viac štúdií, ktoré potvrdzujú, že z toho rovnako benefituje aj naša psychika. Beh je jeden z prvých odporúčaných športov, práve pre jeho jednoduchú dostupnosť. Človek s depresiou nemá vôľu a energiu nazvyš. Potrebuje pohyb, ku ktorému vedie najmenej prekážok. Beh k tomu v tomto zmysle patrí. Nie som odborník, ale existuje psychoterapeutická metóda (EMDR), pri ktorej pacient s terapeutom nasleduje istý protokol a počas neho pomocou tela „prepína medzi hemisférami”. napríklad sledovaním predmetu prechádzajúcim zo strany na stranu alebo striedavým poklepávaním po kolenách. Tento princíp využívajú takto vyškolení psychoterapeuti aj na sebe práve počas vlastného behu, pomáhajú si tak spracovať náročné situácie alebo spomienky.

V čom je Beh za duše iný ako ďalšie bežecké podujatia?

Beh za duše je na rozdiel od iných behov aj duchovné podujatie a môže sa zapojiť ktokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek počas celého dňa. Spomíname na nášho priateľa, modlíme sa a veríme, že Boh si našu obetu použije pre tých, ktorí to potrebujú. Tvoríme komunitu, či už bežíme s niekým vedľa seba alebo sa spájame duchovne. Posielame fotografie z tejto aktivity s hashtagom #behzaduse a navzájom sa povzbudzujeme. Je to pre všetkých, aj pre tých, ktorí vládzu len kráčať (úsmev). Toto podujatie je o nádeji.

Čo poradiť a ako pomôcť tým, ktorí bojujú s duševnými ťažkosťami?

Vyhľadať pomoc čo najskôr. Hovorím zo vlastnej skúsenosti. Roky som sa liečila a stále som pod dohľadom v prípade, že sa môj stav opäť zhorší, pretože je to veľmi často „beh na dlhú trať“.  Nie je to hanba. Je to choroba, výzva ako akákoľvek iná v našom živote. Môže sa to zmeniť na požehnanie, ak si necháme pomôcť. Zavolať na linku pomoci, ak neviem, kam sa obrátiť, alebo ak nemám odvahu ísť za niekým osobne. Objednať sa k lekárovi, poprosiť o rozhovor niekoho, komu dôverujem, aby mi pomohol pomoc vyhľadať. Ísť na psychoterapiu; nebáť sa podstúpiť farmakoterapiu. Nestrácať nikdy nádej, aj keď sa zlé obdobia opakujú. Byť milosrdný sám k sebe. Dopriať si oddych a zdravý pohyb a obklopiť sa ľuďmi, ktorí nám pripomenú, že svet je dobrý a máme v ňom špeciálne miesto.