Kolégium dáva študentom výhodu, ktorú na iných školách nedostanú
Ako sa dá trénovať kritické myslenie v praxi? Ako to robí Univerzitné kolégium?
Konferencia „NEW EUROPE 2025“ si kladie za cieľ priniesť novú víziu a inovatívne riešenia v oblasti produkčnej praxe v nadchádzajúcom období, ktoré pomôžu európskym podnikom udržať mieru konkurencieschopnosti a zároveň dokážu využívať zdroje čistej energie.
Nové vízie a inovatívne riešenia nám neprinesie umelá inteligencia. Umelá inteligencia môžu zvýšiť efektivitu, automatizovať mnohé procesy a opäť zrýchliť náš život. Ale nové vízie a riešenia nám neprinesie. Ak to myslíme s inováciami vážne, potrebujeme sa sústrediť na zdroj každej inovácie – ľudskú myseľ.
Dnešná doba je plná rozličných vzdelávacích filozofií, ktoré sa snažia presadiť a ponúkajú sa ako riešenie na súčasné problémy vo vzdelávaní. Rôzni ľudia vnímajú rôzne problémy ako tie najakutnejšie, ale vyberiem tie, ktoré sa javia aj mne ako vážne a zároveň sú zdieľané mnohými a podporené aj nejakými dátami.
Teda zdá sa, že sa vieme zhodnúť, že súčasný vzdelávací systém na Slovensku nevedie u žiakov a študentov k dostatočnému rastu v kritickom myslení, čítaní s porozumením, schopnosti počúvať a diskutovať, pozitívnych charakterových vlastnostiach a tvorivosti.
Potom sú ďalší, ktorí by povedali, že naše školy nepripravujú do praxe, nevedú deti k zdravému vlastenectvu, k zdravému životnému štýlu a športu, zodpovednemu vzťahu k prírode, nepripravujú na výzvy 21.storočia, na prácu s AI, nie sú dostatočne inkluzívne, atď.
A máme tu množstvo politikov a byrokratov, ktorí si myslia, že tieto problémy vyriešia zmenov zákonov – zavedú povinnú maturitu z matematiky, alebo viac hodín dejepisu alebo športu, alebo rovno vytvoria ministerstvo športu alebo nakúpia do škôl tablety za milióny eur.
Niekedy je to až na smiech, ako vážne sa pritom tí politici tvária a s akou istotou tvrdia, že niečo zlepšujú. V skutočnosti nič nezlepšujú a väčšinou zhoršujú, lebo nepochopili jednu vec. Systém vzdelávania nemôžu zlepšiť politici, ale iba skutoční vzdelávatelia – ľudia, ktorým horí srdce pre vzdelávanie. Úlohou politikov a úradníkov dnes by malo byť rozviazať ruky vzdelávateľom, aby mohli meniť systém zdola. Tí, ktorí sa o to dnes pokúšajú narážajú na milión prekážok zhora, a preto ich nie je až tak veľa ako by ich mohlo byť.
Úlohou politikov a úradníkov dnes by malo byť rozviazať ruky vzdelávateľom, aby mohli meniť systém zdola.
Rád by som dnes obhájil jeden zo spôsobov ako zmeniť vzdelávací systém zdola. Nemyslím, že je jediný a nevyberie si ho každý. Ale z mojej vyše 20-ročnej skúsenosti vo vzdelávaní ide o model vzdelávania, ktorí naozaj rieši mnohé z vyššie spomenutých problémov. Nazývam ho “klasické vzdelávanie”, pretože lepší názov v slovenskom jazyku sme ešte nenašli. V niektorých kontextoch sa nazýva tiež slobodným vzdelávaním alebo vzdelávaním v slobodných umeniach.
Pokúsim sa v krátkosti predstaviť, čo pod tým pojmom myslím a potom ponúknuť argumenty, prečo ide o atraktívnu vzdelávaciu filozofiu, ktorá má potenciál viesť k tomu, čo dnes najviac potrebujeme a o čo sa snaží táto konferencia – nové vízie a inovatívne riešenia.
Čo je to klasické vzdelávanie? V prvom rade treba povedať, že ide o typ vzdelávania, ktorý bol štandardom po stáročia pre všetkých vzdelaných ľudí v západnej civilizácii. Ak si predstavíme veľkú osobnosť z dejín, od Marca Aurelia cez Tomáša Akvinského, Williama Shakespeara, Johna Newtona, Alberta Einsteina až po Ľudovíta Štúra, všetci títo ľudia dostali klasické vzdelanie. To neznamená, že ich vzdelanie vyzeralo úplne rovnako, ale bolo postavené na podobných princípoch.
Klasické vzdelávanie je postavené na klasikoch. Ponára dieťa a mladého človeka do veľkej konverzácie, ktorá sa deje naprieč storočiami o veľkých otázkach ľudského života a sveta – kto som? Čo je to šťastie? Čo je to láska? Existuje Boh? Ktorý politický systém je najlepší? Prečo funguje svet tak ako funguje? Všetci veľkí vedci a myslitelia všetkých čias si kládli veľké otázky a ponúkali svoje odpovede, často v reakcii na odpovede iných geniálnych myslí.
Tak vznikla bohatá a pestrá intelektuálna, duchovná a kultúrna tradícia západnej civilizácie. Klasicky vzdelaný človek poznal túto tradíciu, cítil sa byť jej súčasťou a vnímal, že k nej môže prispieť.
Už etymológia slova klasický napovedá, že klasické je to, čo je prvotriedne, dokonalé, vynikajúce, to, čo definuje druh. Čiže keď hovoríme o klasickom vzdelávaní, hovoríme o tom najdokonalejšom vzdelávaní, pretože študenta ponára do toho najlepšieho, čo jeho kultúra vytvorila.
Klasické je to, čo je prvotriedne, dokonalé, vynikajúce, to, čo definuje druh. Čiže keď hovoríme o klasickom vzdelávaní, hovoríme o tom najdokonalejšom vzdelávaní, pretože študenta ponára do toho najlepšieho, čo jeho kultúra vytvorila.
Cieľom klasického vzdelávania nie je iba ponoriť žiaka a študenta do nejakej zafixovanej, nemennej kultúry, ktorú pasívne príjme, ale pomôcť mu stať sa jej tvorivou súčasťou, osobnosťou s vlastným tvorivým myslením a prístupom k životu. Klasické vzdelávanie sa nazýva aj slobodným preto, lebo cieľom nie je urobiť zo žiaka a študenta iba nejakú súčiastkou v pracovnom stroji, užitočný prvok systému, alebo poslušného občana, ale vytvoriť také stimulujúce prostredie, aby rozvíjal celostne svoj ľudský potenciál a stal sa skutočne slobodným. Slobodným od nezriadených náklonností a vášni, slobodný od propagandy, hoaxov a demagógie, slobodný pre šťastný život intelektuálnych a morálnych cností.
Prečo potrebujeme dnes tento prístup k vzdelávaniu? Pretože AI ponúka pokušenie outsourcovať myslenie a klasické vzdelávanie má tréning myslenia ako prvoradý cieľ. Pretože súčasná doba pokúša svojou plytkosťou a útokom na to najprízemnejšie v nás a my potrebujeme korene a hĺbku. Pretože ak chceme, aby ďalšia generácia mala odvážne vízie a odolnosť prekonávať prekážky, potrebujeme im ukázať vzory a dať referenčný bod pre hodnotenie prítomnosti – a ten sa dá násť iba v slávnych dielach a skutkoch našich najlepších predkov.
Tieto tri argumenty teraz bližšie rozviniem.
Pokušenie outsourcovať naše myslenie na umelú inteligenciu je obrovské. AI vie byť skvelým nástrojom na automatizaciu, zrýchľovanie procesov, atď, ale akonáhle prestaneme naše deti a mladých učiť myslieť a dovolíme, aby za nich myslelo AI, vytvoríme generáciu otrokov. Klasické vzdelávanie ponára dieťa a študenta do veľkej konverzácie veľkých mysliteľov. Ak nedokážem prečítať text od Platóna alebo zreplikovať Newtonov experiment, ale spoľahnem sa na správu, ktorú mi dá AI, scvrkávam sa ako človek. Ak si študent namiesto prečítania Bratov Karamazovovcov od Dostojevského prečíta iba sumár tohto diela, možno bude vedieť prerozprávať dej, ale neprežije príbeh. To znamená, že sa nerozšíri ani jeho myseľ, ani jeho srdce. A o rozšírení srdca a mysle je vzdelávanie.
AI nás nenaučí myslieť. Myslenie je podobné svalom. Keď ho nevyužívame, atrofuje. A keď chceme najlepší tréning myslenia, potrebujeme sa dostať do konverzácie s tými najlepšími mysliteľmi. To je a vždy bola najlepšia škola myslenia. Ak sa tohto vzdáme, môžeme generovať manuály kritického myslenia, kurzy kritického myslenia, varovať pred konšpiráciami a hoaxami, ale bude to márne. Myslenie sa formuje myslením o dôležitých a hlbokých otázkach.
Veľký anglický vzdelávateľ 19.storočia John Henry Newman hovorí toto: “Akonáhle sa rozum riadne vycvičí a vyformuje k ucelenému názoru a pochopeniu skutočnosti, viac či menej prejaví svoje schopnosti podľa svojej kvality a šírky u konkrétneho jednotlivca. U väčšiny ľudí sa prejaví v zdravom rozume, triezvom uvažovaní, racionálnosti, jasnosti, sebaovládaní a stálosti názorov, ktoré ho charakterizujú. U niektorých sa vyvinú návyky pre obchod, schopnosť ovplyvňovať iných a dôvtip. U iných sa prebudí talent pre filozofické uvažovanie a povedie ich myseľ vpred, až vyniknú v niektorom intelektuálnom odbore. U všetkých prebudí schopnosť pomerne ľahko preniknúť do akejkoľvek sféry myslenia a kompetentne sa zaoberať akoukoľvek vedou či povolaním.” (J.H.Newman, Idea univerzity, predslov)
Ak chceme inovatívne riešenia, potrebujeme ľudí s dobre vycvičeným rozumom.
Ak chceme inovatívne riešenia, potrebujeme ľudí s dobre vycvičeným rozumom. Klasické vzdelávanie je najlepší spôsob ako cvičiť myseľ, pretože sa v ňom učia myslieť od tých najlepších mysliteľov. Asi málokto by nesúhlasil, že dnešná kultúra ponára nás aj naše deti do plytkosti. Strácame schopnosť sa sústrediť, čítame pár sekundové statusy, pozeráme rýchle videa. Ak budeme kŕmiť naše deti prevažne takýmto obsahom, alebo ešte inak, ak voči tejto masovej kultúre neponúkneme našim deťom a mladým alternatívu, vyformujeme vykorenenú, povrchnú a roztržitú generáciu, ktorá nielenže nebude inovatívna, ale nebude schopná prekonávať ťažké prekážky. Ak deti naučíte jesť snickers, nikdy nebudú mať chuť na mrkvu. Ale snickers dieťaťu nielenže nedá tie výživné látky, ktoré má mrkva, ale môže mu ublížiť.
Ako sa dá tento problém riešiť? Iba tak, že budeme deťom od malička ponúkať mrkvu, nie snickers. Nedáme deťom do rúk smartphone, lebo chceme mať od nich chvíľu kľud, lebo sa chceme pokojne najesť a neviem, čo ešte. Nepostavíme kurikulum základnej školy na videách, interaktívnych hrách a digitálnych zručnostiach.
Skutočným a bojím sa, že jediným riešením povrchnosti dnešnej masovej kultúry je dlhodobo, systematicky a postupne ponárať deti a mladých do klasickej literatúry, filozofie, umenia, vedy, histórie. Dať im prečítať a prediskutovať s nimi Bratov Karamazovcov, nielen nejaký sumár z nich. Učiť ich formulovať svoje myšlienky slovom a písmom, nielen formulovať prompty. Dať im do ruky hudobný nástroj, pero a ceruzku, nielen ipody a ipady.
Môj tretí argument súvisí s dôležitosťou štúdia histórie a poznania príbehov našich predkov. Vidím tú dôležitosť minimálne v dvoch rovinách:
1. Všetci sme obmedzení kultúrou, v ktorej žijeme, a často si nevieme ani predstaviť, že niektoré veci by mohli byť ináč. Každý kto cestoval do kultúrne veľmi odlišnej krajiny už zažil aké to je, keď vidíte, že ľudia žijú inak, že veci, ktoré sú u nás nepredstaviteľné sú normálnou súčasťou životov. Ak môžem byť osobný, moje rozhodnutie venovať sa vzdelávaniu úzko súviselo s tým, že som zažil iné vzdelávanie v USA a na Oxforde. A podobne funguje aj cestovanie v čase. Vďaka štúdiu histórie a ponárania sa do životov a myslenia našich predkov, získavame referenčný bod na základe ktorého môžeme hodnotiť aj našu súčasnosť. Dá sa žiť inak. To, ako žijeme dnes nie je jediný možný spôsob. Toto je základný predpoklad inovácie – viem si predstaviť, že veci môžu vyzerať inak.
2. Ľudia, ktorí pracujú s mladými ľuďmi majú často skúsenosť, že narážajú na nezáujem, demotiváciu, neschopnosť sa premôcť, nudu v očiach. Ako sa takí mladí ľudia stanú nositeľmi novej vízie? Ako ju budú schopní artikulovať a pracovať na nej? Jeden zo spôsobov zapálenia sŕdc pre veľké veci sú skutočné príbehy a vzory iných. Aj preto čítame deťom rozprávky. Vďaka príbehom môžeme zažiť modelové situácie, predstaviť si možné riešenia rôznych problémov, spoznávať seba a svoje reakcie a hlavne zatúžiť po veľkých veciach, po hrdinstve, boji za dobrú vec.
3. Kultivácia túžby je jeden z dôležitých bodov charakterového vzdelávania. Naším cieľom by mali byť mladí ľudia, ktorí odchádzajú zo škôl so silnou túžbou urobiť zo svojho života silný, plodný a inšpirujúci príbeh pre iných. Ako inak sa dá tento cieľ dosiahnuť, ak nie tým, že im ukážeme príbehy a príklady tých, ktorí takí život prežili? Klasické vzdelávanie robí presne to. A nie všetky príbehy stoja za nasledovania. Sila niektorých je presne v tom, že ukazujú slepú uličku. Spoločnosť, ktorá nepozná svoju históriu, je odsúdená opakovať svoje chyby.
Predstavil som tri argumenty pre potrebu renesancie klasického vzdelávania v dobe umelej inteligencie. Potrebujeme obklopiť naše deti a mladých pravdivými, dobrými a krásnymi vecami, ktorí vymysleli tie najlepšie a najtvorivejšie mysle západnej civilizácie. Potrebujeme to preto, aby sa naučili myslieť, aby našli svoje korene a dokázali ísť na hĺbku a aby zatúžili stať sa hrdinami veľkého príbehu.
Martin Luterán
Autor je rektor Kolégia Antona Neuwirtha.
foto: New Europe 2025
Príspevok zaznel na konferencii New Europe 2025 dňa 26.11.2025.
Každé dielo, ktoré mení ľudí aj spoločnosť, stojí na ľuďoch, ktorí mu veria. Vieme, že aj vy patríte medzi nich. Ďakujeme za vašu podporu činnosti Kolégia na číslo účtu: SK89 1100 0000 0026 6975 2115
