Keď sa povie Veľká noc, mnohým sa vybavia obrady, pašie a ticho Bielej soboty. Duchovný otec Jozef Pajerský však tím Kolégia pozval v priestoroch bratislavskej Vinice hlbšie – k objaveniu kňazstva, ktoré nie je zamknuté v sakristii, ale pulzuje v každodennom živote rodín.
Jozef Pajerský, ktorého mnohí poznajú ako niekdajšieho vedúceho Komisie pre mládež (2013 – 2019) a dnes tvár Centra pre rodinu, priniesol posolstvo, ktoré je v kontexte blížiacej sa Veľkej noci 2026 naliehavé.
Ako skúsený misionár z azerbajdžanského Kaukazu vie, že viera sa nedokazuje slovami, ale „kenózou“ – vyprázdnením sa pre druhého. A práve o tom je Veľká noc v našich obývačkách.

Vo svojom príhovore o. Jozef pripomína kľúčovú pravdu: „Keď hovoríme o kňazstve, to jediné kňazstvo je kňazstvo Ježiša. A my všetci na ňom máme účasť.“ Nie je to len teologická fráza. Pre manželov a laikov to znamená, že ich život, zápasy o jednotu a každodenné obety nie sú len „vedľajším produktom“ kresťanstva, ale priamym výkonom Kristovho kňazstva.
Či sa vám práve darí, alebo cítite únavu, kňaz Jozef povzbudzuje: „Keď sa nám nedarí, keď cítime, že na to nemáme, je to pravda a úľava – on bude pôsobiť. Jeho milosť prichádza. Ja sa jej chcem iba otvoriť.“
Naopak, keď sme „hore“, je to čas na vďačnosť, aby sme si nemysleli, že sme strojcom vlastného úspechu. Stredobodom je vždy Kristus.
Veľká noc je o „kenózis“ – o Ježišovom úplnom vyprázdnení sa. Jozef Pajerský vo svojom slove použil silný vizuálny obraz z mozaiky: „Ježiš je na kríži a jeho krv v jeho ranách má zlatú farbu. Vyjadruje to nekonečnú cenu jeho obety.“
Táto zlatá krv nie dekorácia. Symbolizuje, že každá bolesť, ktorú Ježiš prijal, sa stala vzácnosťou. Je to pozvanie pre nás všetkých, ktorí sa pripravujeme na Veľký týždeň: Nechať sa „obmývať“ touto Kristovou krvou. Ježiš sa ponížil až na smrť, aby nás vyvýšil. V našich životoch sa to prejavuje vtedy, keď dokážeme ustúpiť, odpustiť alebo obetovať svoj komfort pre pokoj v rodine. To je naša liturgia.

Otec Jozef rozmieňa veľkonočné tajomstvo na drobné v troch praktických rovinách:
1. Budovanie mostov (Pontifex)
Kňaz je ten, kto stavia mosty. „Každý deň sa manželia musia nejako zjednotiť… a všetko to pozitívne, čím sa zjednocujú, je vykonávanie kňazského úradu.“ Veľká noc nás volá k radikálnemu zjednoteniu tam, kde sú naše vzťahy rozbité.
2. Obeta, ktorá nie je ničivá
Kňaz prináša obetu. V manželstve to nie je o deštrukcii seba samého, ale o tom, čo páter Jozef nazýva „každodenným mučeníctvom“ lásky. Tie drobné obety všedného dňa, ktoré robíme s láskou, majú v Božích očiach cenu zlata – presne ako krv na spomínanej mozaike.
3. Modlitba z očí do očí
Veľký týždeň je časom intenzívnej modlitby. Otec Jozef však radí niečo veľmi intímne: „Manželský Otčenáš“. Modliť sa tak, že si manželia hľadia priamo do očí. „V očiach mojej manželky sa na mňa pozerá Boh, lebo ten náš vzťah je Božou láskou.“ To je skutočná kontemplácia uprostred sveta.
Možno najrevolučnejšia časť príhovoru pre tím Kolégia sa týkala posvätnosti manželskej intimity. Otec Jozef sa nebál pomenovať veci jasne: „Manželské lôžko je oltár.“ Manželský akt nie je len biologická potreba, ale kňazský úkon, slávenie sviatosti, kde sa rečou tela sprítomňuje Božia sebadarujúca sa láska. Je to Eucharistia všedného dňa, kde sa „toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“ stáva hmatateľnou realitou.

Aby sme pochopili silu kňazstva, ktoré žijeme v rodinách, o. Jozef ukončil svoje slovo príbehom pápeža Pia X. Keď mu matka po jeho biskupskej vysviacke ukázala svoju zodratú striebornú obrúčku a povedala: „Syn môj, nemal by si svoj (biskupský prsteň), keby som nemala tento,“ vyjadrila tým všetko.
Blížiaca sa Veľká noc je pre nás výzvou:
Kňaz Jozef Pajerský nám pripomína, že Veľká noc je o sile, ktorú čerpáme z Krista tu a teraz, aby sme dokázali milovať až do krajnosti.
Chceli by ste túto Veľkú noc prežiť inak? Možno je čas začať práve tým „manželským Otčenášom“ alebo tichým poďakovaním za „striebornú obrúčku“, ktorá drží váš svet pokope.