Autorka skladby HOME: Kolégium ma nasmerovalo k životu, plnosti a pravde, hovorí Levi

Skladba HOME vznikla pri príležitosti 15. výročia Kolégia Antona Neuwirtha. Teraz dostala nový videoklip a spolu s ním aj príbeh jej autorky Levi, ktorá v rozhovore hovorí o hudbe, domove, viere a o tom, čo jej dalo Kolégium.

Pieseň HOME poznajú mnohí z prostredia Kolégia Antona Neuwirtha už nejakú dobu. Teraz však dostáva novú podobu v oficiálnom videoklipe, ktorý zachytáva atmosféru spoločenstva, priateľstva a hľadania toho, čo je dobré, pravdivé a krásne.

Autorkou skladby je Lívia „Levi“ Bayalinová a naspievala ju spolu so študentmi 15. ročníka Univerzitného kolégia (KAN15), ktoré absolvovala. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako pieseň vznikla, prečo je domov viac než len miesto a ako ju Kolégium nasmerovalo k životu, plnosti a pravde.

Levi, prečo si Levi? (úsmev)

To je prezývka, ktorá vznikla, keď som išla do známeho kaviarenského reťazca a pani pri kase mi nesprávne napísala meno na pohár.

Prečo si sa prihlásila do Univerzitného kolégia?

Do Kolégia som sa prihlásila preto, lebo som chcela bádať, čo je pravda, naučiť sa viac o kresťanstve a posilniť „základňu“ svojej osobnosti.

A už dnes, ako absolventka, čo vnímaš, že bolo prínosné na štúdiu v Kolégiu?

Mnoho. Čo sa týka mojich prvotných cieľov, dostala som sa bližšie k pravde, naučila som sa viac o kresťanstve a začala ho žiť, posilnila som sa vo svojej „základni“ – definovala som si svoje hodnoty a zmysel toho, prečo žiť.

Okrem toho som objavila krásu komunity a dôležitosť života v spoločenstve, naučila sa lepšie vyjadrovať, písať a čítať s porozumením. Skrátka, je to fakt veľa. Asi by som to celé pomenovala tým, že Kolégium ma nasmerovalo k životu, plnosti a pravde. Čo viac mladý človek potrebuje?

Máš vzťah k hudbe?

Áno, venovala som sa jej od malička cez rôzne zbory, ZUŠ-ky, ad hoc hudobné zoskupenia a aj v mojej kapele The 55.

Okrem školských krúžkov a aktivít však vnútorne vnímam, že hudba unikátne spája to, čo vidíš vôkol seba, a to, čo cítiš vnútri seba. Hudbu samotnú však nevieme vidieť, ale aj tak je prítomná. Možno práve vďaka nej vieme lepšie skúsenostne porozumieť tomu, čo je nehmotné a duchovné.

Ako a prečo vznikala skladba HOME?

Pieseň HOME vznikla na podnet Martina Luterána (rektor KAN, pozn. red.), ktorý ma poveril napísať pieseň pre 15. výročie Kolégia. Text som poskladala okolo poslednej strofy, ktorá mi napadla ešte dávno pred Martinovým podnetom, a hudba mi napadla takmer hneď po rektorovom podnete.

Táto pieseň je v angličtine preto, že sa mi tak objavila v hlave, ale zároveň sa mi v tomto jazyku ľahšie píše. Tým, že angličtina má veľa samohlások, je cez ňu jednoduchšie držať tón na viac miestach.

V piesni HOME spievaš o domove, ktorý nie je viazaný na miesto, ale rastie „v švíkoch vašich rúk“. Čo presne znamená tento obraz a prečo je pre teba dôležité, aby domov nebol len fyzickým priestorom?

Nedávno som bola na liturgii a kňaz, ktorý mal homíliu, povedal, že domov vieme primárne definovať ako vzťah, pretože doma sa cítime vtedy, keď sme prijatí. A to vieme plnohodnotne cítiť iba vtedy, keď sme prijatí racionálnou bytosťou.

Myslím, že toto je presne myšlienka, s ktorou som vtedy pracovala, preto ten obraz rúk a spoločenstva. Zároveň však pracujem s obrazom narastania, čo sa spája s budovaním. Domov je teda niečo, čo si vieme vybudovať aj na viacerých rôznych miestach. Viacerí moji spolužiaci veľakrát hovorili o Kolégiu ako o ich domove, takže tento obraz celkom sedí k tomu, čo Kolégium je.

V texte sa prelínajú obrazy bolesti sveta so svetlom a nádejou. Ako si prišla na to, že práve táto kombinácia zraniteľnosti a sily je to, čo chceš vyjadriť?

Ako som už spomínala, Kolégium ma nasmerovalo k životu, plnosti a pravde. V tom je morálna aj ontologická sila, hlavne keď si spomenieš na to, že zlo je iba nedostatok dobra, ktoré je metafyzickým základom.

Zároveň je celkom zjavné, že vo svete sa nachádza veľa bolesti a nenávisti – je zjavné, že trpí. Kolégium však pôsobí ako priestor, kde sa mladý človek naučí, ako žiť, čo je akési brnenie a svetlo, ktoré ho ochráni a pomôže mu navigovať sa v tomto svete. Zároveň však Kolégium ponúka odpoveď na to, ako sa vyrovnávať s utrpením sveta, a dôležitou časťou tejto odpovede je posolstvo Antona Neuwirtha – liečiť zlo láskou.

V refréne opakuješ „we’re helping to build a home“. Je to výzva, pozvánka, vízia. Kto by mal toto pozvanie prijať?

Toto pozvanie by mal prijať každý, kto túži po domove, kto ho chce budovať, ale aj ten, kto chce takýto domov, ktorým je Kolégium, podporiť.

Kolégium buduje kampus. Bude kampus tým novým HOME aj pre teba?

Áno, určite to bude domov pre každého, kto Kolégium absolvoval, absolvuje a bude absolvovať.

Rozhovor pripravil a spracoval Daniel Mikolášik

Pôvodne publikované 29. júna 2026, aktualizované 25.7.2026.