Traja ľudia na plný úväzok. Takto vyzeral tím Kolégia v roku 2009, keď sa v ivanskom kaštieli otvoril prvý ročník rezidenčného programu pre vysokoškolákov. Za pätnásť rokov narástol tím Kolégia na 61 ľudí. Na plný úväzok tento rok pracuje 26 z nich.

Aké to je? Prečo do Kolégia ľudia prichádzajú pracovať? A ako sa im odchádza?

Spýtali sme sa Andrey Boháčovej, novej zástupkyne riaditeľky Akadémie veľkých diel, a dvoch odchádzajúcich zamestnankýň – marketingovej manažérky Tamary Rusnákovej a koordinátorky ľudských zdrojov Patrície Mrázkovej.

Od polovice mája má Akadémia veľkých diel novú zástupkyňu riaditeľky. „Som z úplne iného vesmíru, v živote by som do takýchto vôd nezabrúsila,“ hovorí Andrea. Do tímu Kolégia sa dostala podľa vlastných slov vďaka Bohu.

Viac ako 18 rokov sa venuje obchodu na rôznych pozíciách – od priameho predaja zákazníkom cez budovanie značky a vedenie obchodného tímu až po predaj mediálneho priestoru.

„Po poslednej pracovnej skúsenosti v korporáte som si vzala sabatikal a ostala doma. Už dlhšie som v sebe riešila, že chcem robiť niečo zmysluplné a bolo mi úplne jedno, čo to bude,“ opisuje svoju situáciu pred niekoľkými mesiacmi.

S myšlienkou na novú prácu raz šla aj na omšu do kaštieľa, keďže jej dcéra navštevuje Základnú školu Citadela.

„V čítaní bolo podobenstvo o chlebe – Ježiš v ňom vzal jeden chlieb a nasýtil dav ľudí. Zobral a rozmnožil. Kňaz na kázni povedal slová, položte sem na oltár všetko čo máte a nechajte Pána, nech to rozmnoží.‘ Zavrela som oči a v duchu hovorila: ,Bože, ty vieš, aké dary a talenty si mi dal, dobre vieš, akú si ma stvoril, prosím, použi toto tak, ako chceš ty.‘
V tej chvíli som to naozaj na ten oltár dala, bez očakávania a predstáv, v absolútnej dôvere,“ rozpráva Andrea. Vtedy ešte netušila, ako rýchlo sa nájde riešenie.

„Keď skončila omša, na chodbe kaštieľa som stretla známu. Prišla ku mne so slovami ,ty teraz nemáš prácu, poď niekoho ti predstavím‘. Ani neviem ako a sedela som s manažérkou ľudských zdrojov Kolégia Patríciou, ktorá mi rozprávala o tom, že hľadajú zástupkyňu riaditeľky Akadémie veľkých diel,“ opisuje.

„Nechápala som. Pár minút dozadu som niečo vyslovila a desať minút nato sedím na pohovore? To akože fakt? Ako prvé mi napadlo, že som si mohla vypýtať milión,“ hovorí so smiechom. Dodáva, že Boh má naozaj zmysel pre humor, keď si ju vie predstaviť na – ako hovorí – akademickej pôde. „Mňa, čo ledva dočítam knihu, z filmov pozerám úplnú komerciu a rozhodne sa so mnou lepšie porozprávate o trendoch v kozmetike než o dielach Platóna. Ale dobre. Proste a dostanete. On vie, čo robí,“ dopĺňa.

Nasledovalo klasické kolo pohovorov a podľa Andrey bolo vidieť, že tímu záleží na tom, koho si vyberú. „S Mirkou, riaditeľkou Akadémie, som mala príjemné stretnutie. Vravela mi, že na pohovor so mnou už ani nechcela ísť, pretože bola z predošlých unavená. No a odrazu som tam bola ja. Končili sme v objatí a v slzách so slovami: ,Poďme spolu tvoriť niečo, čo nás dve presahuje,‘ rozpráva nová zástupkyňa riaditeľky Akadémie veľkých diel.

Ako sa cíti v tomto „inom vesmíre“?

„Práca v Akadémii je pre mňa ako duchovno-psychologicko-rozvojový pobyt. Každý deň žasnem nad tým, ako sa na jednom mieste dokázalo zoskupiť toľko takých skvelých a talentovaných ľudí. Od prvej sekundy sa tu cítite ako rovnocenný partner.“

Andrea k tomu dodáva, že v duchu slov, ktoré má Kolégium v slogane, sa tu pravda, dobro a krása žijú a znásobujú.

Súčasťou tímu Kolégia je necelý mesiac, no aj za takýto krátky čas stihla nájsť veľké dielo, ktoré ju oslovilo.

„Prvý seminár, ktorý som zažila s jedným klubom stredoškolákov, bol o filme Copy shop. Po skončení filmu mi ako prvé napadlo: ,To je čo za čiernobiela blbosť! Bože, naozaj si si istý, že tu patrím?‘ Po filme však začala diskusia a mne doslova padla sánka na zem. Ak by to bolo možné, dnes by som už polovicu sánky nemala,“ opisuje Andrea svoju prvú skúsenosť s metodikou Akadémie.

Diskusia, ktorá sa na seminári strhla, ju vtiahla. Postavy a príbeh filmu podľa nej zhmotnili témy, ktoré v sebe práve riešila. Zážitok z diskusie v nej žil ešte pár dní.

„Vtedy som pochopila, že Akadémia veľkých diel je naozaj zážitok a príbeh. Že aj ja tu vďaka Akadémii veľkých diel žijem osobný príbeh. Odhaľujem a spoznávam samu seba. Neviem, ako tento príbeh skončí, možno Akadémia veľkých diel nepotrebovala mňa, ale ja ju určite áno. A nech to už dopadne akokolvek, som a budem za to vďačná,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Andrea Boháčová.