Chcem zobudiť zornicu

MIROSLAVA DURANKOVÁ

Poznáte ten pocit na začiatku dňa alebo na jeho sklonku, keď všetko stíchne, zružovie a na chvíľu sa zastaví? Taký pocit vo mne vyvolávajú fotografie mojej kolegyne Tamary Rusnákovej. Jej fotografie som usporiadala do jedného celku a výstave dala názov Chcem zobudiť zornicu. V utorok 18. júna 2024 sme túto historicky prvú výstavu v kaštieli otvorili vernisážou, a tak sa zornica cez Tamarinu tvorbu môže dotýkať už aj vás.

Mnohé dobré veci začínajú pri jedle. Aj nápad tejto výstavy prišiel spontánne, keď sme sa sýtili pri stole v preplnenej kaštielnej kuchyni. Kolégium je priestor, kde sa naše talenty nielen rozvíjajú, ale navzájom aj multiplikujú a komplementárne dopĺňajú. Aj táto výstava chce byť toho svedectvom.
Aj keď je táto výstava debutovým počinom pre mňa osobne, ako aj pre autorku – Tamaru Rusnákovú – jej fotky môžete poznať z vizuálov Kolégia – ako napríklad z Krížovej cesty (fotografia: krížová cesta, 2018), či z článkov Kam až nazrieme (fotografia: krása, 2019).

Keď sa nám niečo páči, iba tomu potrebujeme dať priestor, aby to rástlo, prinášalo ovocie a potešovalo svet. A presne to som urobila, keď som Tamare predstavila nápad zorganizovať výstavu jej fotografií. Chcela som im dať priestor, aby vynikli, aby ste sa aj vy dozvedeli o tomto jej talente, a aby vás jej dielo potešilo podobne ako mňa. Tamara podľa mňa jedinečne zachytáva krásu Stvoriteľa a stvorenstva.

Výstavu som nazvala podľa verša žalmu, ktorý vám môže byť známy z Liturgie hodín:

„Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce:
budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
prebuď sa, harfa a citara,
CHCEM ZOBUDIŤ ZORNICU.“
Žalm 108, 1-3

V Tamariných fotografiách som vnímala prítomnosť ružovej, ktorá je tak príznačná na sklonku dňa, ako aj na jeho počiatku. Na niektorých snímkach nevieme rozoznať, či ide o ranné alebo večerné zore. Tieto magické chvíle začiatkov a koncov nás však môžu pozvať k spočinutiu a oslave krásy, ktorá sa nám ponúka v odraze tieňa, farbe mora, či rozvírenej záclony v okne.

Inšpiráciou mi bola aj Odysea od Homéra, v ktorej “zornica ružovoprstá” sprevádza Odysea a jeho vojakov na ceste, ukazuje im cestu alebo ich uspáva po celodenných strastiach. Vždy keď som sa v Odysei dostala k pasáži, kde sa spomínala “ružovoprstá”, pousmiala som sa, lebo tento geniálny prívlastok tak dokonale zachytáva zornicu, ktorá sa svojimi ružovými prstami dotýka všetkého na čo dočiahne. A tento tichý letmý dotyk svojou krásou a premieňa všetko, na čo siahne.

Kráľ Dávid vo svojej piesni vyzýva svoju vlastnú dušu, aby sa už prebudila, aby sa prebudila harfa aj citara, pretože „chce zobudiť zornicu“ – chce, aby čím skôr začal deň, pretože túži velebiť Pána medzi pohanmi a medzi národmi mu spievať žalmy. „Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky.“ (Ž 108, 5). Tamarine fotografie nás uisťujú o tejto pravde a ja verím, že aj vďaka nim zatúžime zobúdzať zornicu.

Pozývam vás na túto výstavu, ktorá sa nachádza na bočnom schodisku kaštieľa v Ivanke, v ktorom sídlime. Jednotlivé fotografie si dokonca môžete odniesť domov a nechať sa tak zornicou sprevádzať aj tam. Viac o výstave nájdete aj na www.kolegium.org/zornica/

Počas Kolégium Garden Party 23. júna 2024 budú fotografie vystavené vo veľkej sále kaštieľa. O dôvod viac nás v nedeľu v kaštieli navštíviť.

Miroslava Duranková, kurátorka výstavy

Miroslava Duranková

Miroslava Duranková

Vyštudovala odbor Charakterové vzdelávanie na Univerzite v Birminghame a jej prvé vysokoškolské štúdiá boli venované ekonómii. Je spoluzakladateľkou a riaditeľkou Akadémie veľkých diel - vzdelávacieho programu pre žiakov základných škôl, stredoškolákov a učiteľov.

Vždy bola fascinovaná osobnostným rastom, preto aktívne pôsobila v rôznych osobnosť rozvíjajúcich organizáciách ako Junior Achievement, AIESEC, Nexteria či Kolégium Antona Neuwirtha. Je presvedčená, že to, čo naozaj rozhoduje, je náš charakter a mali by sme dbať o jeho rozvoj v každom veku.

Titulná fotografia: Tamara Rusnáková
Fotografie v texte: archív Tamary Rusnákovej

Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.