Predstavte si, že stojíte na križovatke: jedna cesta vedie k pohodliu, no aj k tichému pocitu prázdnoty, druhá k neistému hľadaniu, ale s nádejou na naplnený život. Na takejto križovatke sa ocitol Gorazd. Túžil po mieste, kde by mohol premýšľať, cítiť, patriť, a nájsť pravdu o Bohu.

Jedného dňa mu prišiel email od Akadémie veľkých diel, vzdelávacieho programu, ktorý poznal zo strednej školy. Vtedy sa do nej prihlásil, pretože rád čítal a chcel o knihách diskutovať s rovesníkmi. Tentoraz sa z emailu dozvedel o možnosti pokračovať v univerzitnom programe Kolégia.

Stretol sa s Oliverom, jeho bývalým spolužiakom a absolventom KAN, ktorý práve prezentoval Kolégium na strednej škole, kde Gorazd študoval. Jeho úprimné slová v ňom zanechali nenápadné pozvanie. Gorazd si začal o Kolégiu zisťovať viac – o debatách, o večeroch končiacich v kaplnke, o komunite. Niečo v ňom sa pohlo.

„Ak existuje miesto, kde môžem hľadať odpovede na otázky o Bohu, bez tlaku a naučených odpovedí, možno je to práve tam,“ vravel si.

Rozhodnutie nebolo jednoduché. Zvažoval štúdium v Prahe a v Amerike, no cítil, že Kolégium by mohlo formovať nielen jeho myseľ, ale aj srdce, a ešte by aj dobre vyzeralo v životopise. Navyše, tušil, že ak má niekde začať spoznávať pravdu, tak to má byť práve na tomto mieste.

Vedel, že to nebude jednoduché. Pochádzal z prostredia, kde sa s finančnými rezervami počítať nedalo. Už samotné rozhodnutie ísť študovať mimo domova bolo veľkým záväzkom.

Ukázalo sa však, že Kolégium nie je len študijným miestom, ale aj prijímajúcou komunitou. Akademici ho sprevádzali mentoringom, ktorý mu pomáhal najmä po ľudskej stránke. Tam dostal aj kontakt na absolventa, ktorý mu pomohol nájsť prácu, vďaka ktorej si mohol privyrobiť.

No najmä vďaka štipendijnému fondu mohol Gorazd program vôbec začať navštevovať. Keď sa počas štúdia objavili ďalšie finančné ťažkosti, prišla nečakaná pomoc od anonymného darcu, ktorý sa rozhodol podporiť práve jeho.

Práve váš dar – jednorazový či pravidelný – mení finančné prekážky na príležitosti a dáva mladým šancu nájsť odpovede, ktoré im môžu zmeniť život.

Gorazd by do Kolégia nikdy nevstúpil bez pomoci rodiny a darcov, ktorí verili, že mladí ako on si zaslúžia šancu rásť a hľadať pravdu. Takýchto príbehov môže byť viac. Iba vaša štedrosť môže otvoriť dvere tým, ktorí túžia po kvalitnom vzdelaní a bezpečnom priestore na hľadanie, no sami si to dovoliť nemôžu. Svoj dar podpory môžete poslať prostredníctvom priamej platby na účet (SK89 1100 0000 0026 6975 2115) alebo cez platobnú bránu Darujme.sk.

Čo ak toto miesto nebude stačiť, aby som vyriešil krízu viery, osobnej hodnoty, samotnej existencie? Čo ak to nebude fungovať?

Keď Gorazd napokon prišiel do Kolégia, niesol v sebe tieto obavy. V jeden večer, jeden z jeho spolubývajúcich prechádzal ťažkým vnútorným zlomom. Gorazd netušil, prečo sa dotyčný obrátil práve naňho – tichého, neistého, plného vlastných otázok. No láskavo zostal. Počúval. Bol tam.

„Vtedy sa vo mne niečo pohlo,“ hovorí Gorazd. „Pochopil som, že hoci argumenty sú potrebné pre hĺbku a poznanie pravdy, viera pri nich nezačína. Začína pri láske. Nezištnej, hlbokej. Keď sa o niekoho skutočne zaujímate. Keď dobro spoznané rozumom zažijete a žijete ho srdcom.“

Gorazd začal chápať, že Kolégium nie je len škola. Je to priestor, kde sa študenti učia nielen diskutovať, ale aj milovať. Kde sa neriešia len teórie, ale kde sa žije pravda v praxi.