Martin Luterán: Slovensko má na to, aby bolo vo vzdelávaní inšpiráciou pre Európu

Kampus Kolégia Antona Neuwirtha sa postupne mení z veľkej vízie na realitu. Po získaní územného rozhodnutia sa v areáli v Ivanke pri Dunaji začali búracie práce, ktoré pripravujú priestor na výstavbu prvých budov nového kampusu. Za týmto projektom stoja ľudia, ktorých si postupne predstavíme.

Martin Luterán vyštudoval právo na Univerzite Komenského a právnu filozofiu na Oxfordskej univerzite. Vo svojom akademickom pôsobení sa venoval najmä vzťahu práva a morálky či otázkam ľudských práv. Po návrate z Oxfordu v roku 2009 založil Kolégia Antona Neuwirtha, ktoré vedie až dodnes.

Už sedemnásť rokov sa spolu so svojimi kolegami usiluje vytvárať prostredie, v ktorom mladí ľudia získavajú nielen vedomosti, ale aj charakter, schopnosť kriticky myslieť a odvahu prevziať zodpovednosť za svet okolo seba.

Aká je tvoja úloha v projekte kampusu?

Ako rektor nesiem zodpovednosť za víziu Kolégia, za jej pokračovanie a ďalší rozvoj. Kampus je prirodzenou súčasťou tejto vízie. Je veľkým a dôležitým ďalším krokom, prostredníctvom ktorého chceme rozšíriť to, čo v Kolégiu robíme, a umožniť, aby kvalitné vzdelávanie zasiahlo ešte viac detí, mladých ľudí, učiteľov a rodín.

Prečo sa stavia kampus Kolégia Antona Neuwirtha?

V istom zmysle už Kolégium svoj kampus má. Sedemnásť rokov sídlime v nádhernom priestore jezuitského kaštieľa v Ivanke pri Dunaji a v priľahlých budovách. Tento priestor nám dlho dobre slúžil a stal sa domovom mnohých programov, študentov a komunít.

Dnes nám však už kapacitne nestačí a preto je prvou prioritou kampusu práve budova základnej školy Citadela a neskôr budova gymnázia, v ktorých budú mať deti kvalitné podmienky na učenie a rast.

Naša vízia je však oveľa širšia. Chceme vytvoriť špičkové centrum klasického vzdelávania, ktoré bude inšpiráciou pre vzdelávateľov zo Slovenska aj z ďalších európskych krajín. Projekt je výnimočný tým, že na jednom mieste prepája vzdelávanie detí od šiestich rokov až po mladých vysokoškolákov. Všetko sa deje v duchu klasického vzdelávania a katolíckej intelektuálnej tradície.

Čo je na budovaní kampusu najťažšie?

To najťažšie je podobné ako pri každom veľkom projekte: nájsť v sebe dostatok vnútornej sily, odvahy a trpezlivosti. Do každého projektu prichádzajú prekážky. Čím je projekt väčší, tým ich býva viac. Dôležité je vydržať, zostať pevný vo viere, že to celé má zmysel, a dokázať túto dôveru odovzdávať aj ďalším ľuďom.

A tie praktické prekážky?

Tých je, samozrejme, veľa. Jednou z najväčších je získavanie všetkých potrebných povolení. V slovenskom byrokratickom prostredí ide často o veľmi zdĺhavý proces. Druhou veľkou výzvou je financovanie. Prvá etapa výstavby budovy základnej školy je odhadovaná približne na 6 miliónov eur. Z tejto sumy už máme zabezpečených približne 3,7 milióna eur. Stále nám však chýba asi 2,3 milióna eur, aby sme mohli budovu úspešne dokončiť a otvoriť.

Za všetkými týmito praktickými prekážkami je však ešte niečo hlbšie. Presvedčenie, že nejde iba o náš vlastný projekt. Vnímame ho ako úlohu, ktorú sme dostali, a ktorej potrebujeme zostať verní. Našou zodpovednosťou je byť vytrvalí a trpezliví aj vtedy, keď veci nejdú tak rýchlo alebo jednoducho, ako by sme si predstavovali.

Čo ťa na práci na kampuse, naopak, najviac baví?

Veľmi ma bavilo premýšľať nad tým, ako bude reálny život v kampuse fungovať. Ako sa v ňom budú pohybovať deti, študenti, učitelia a návštevníci. Ako majú byť jednotlivé budovy rozmiestnené a aké funkcie majú plniť.

Nešlo iba o navrhovanie priestorov. Snažili sme sa predstaviť si život, ktorý sa v nich bude odohrávať. Aj pri plánovaní budovy školy sme premýšľali nad tým, ako má vyzerať každodenný život žiakov a učiteľov a ako im môže samotný priestor pomáhať.

Veľmi ma baví aj spolupráca s kolegami, ktorí sú pre projekt nadšení a ktorým preň horí srdce. Napriek všetkým ťažkostiam je pri tom množstvo radosti a aj veľa humoru. Práve ľudská interakcia s ľuďmi, ktorí projektu veria a venujú mu svoj čas a schopnosti, mi dodáva energiu.

Rovnako povzbudivé je každé stretnutie s darcom, ktorý pochopí zmysel kampusu a rozhodne sa doň investovať svoje prostriedky. Nie je to pre nás iba finančná pomoc. Je to potvrdenie, že na tejto ceste nie sme sami.

Prečo má zmysel podporiť výstavbu kampusu?

Myslím si, že Slovensko už má na to, aby vytvorilo niečo veľké a aby sa aj v oblasti vzdelávania stalo inšpiráciou pre ďalšie krajiny. Ak sa nám podarí kampus vybudovať, bude podľa mňa výnimočný aj v európskom kontexte. Môže sa stať miestom, kam budú prichádzať ľudia z iných krajín, aby načerpali inšpiráciu a videli, že kvalitné klasické vzdelávanie môže fungovať aj v súčasnosti.

Do Kolégia už dnes prichádzajú učitelia a vzdelávatelia z rôznych častí Slovenska. Pozorujú, čo robíme, prinášajú vlastné skúsenosti a navzájom sa povzbudzujeme. Kampus môže tento rozmer výrazne posilniť.

Má byť oázou aj fakľou. Miestom, v ktorom sa skoncentruje energia, skúsenosti a dobrá prax, aby sa následne mohli šíriť ďalej a slúžiť ďalším školám, učiteľom a komunitám.

Môže jeden kampus skutočne ovplyvniť celé slovenské školstvo?

Slovensko potrebuje centrá excelencie a konkrétne príklady dobrej praxe. Spoločenská zmena totiž často nevzniká jedným rozhodnutím zhora. Vzniká zdola – prostredníctvom ľudí a komunít, ktoré začnú veci robiť inak a ukážu ostatným, že to ide.

Po 30 rokoch rôznych reforiem vidíme, že zmena slovenského vzdelávania nepríde iba zhora. Potrebujeme ju budovať aj zdola. Prostredníctvom kvalitných škôl, odvážnych učiteľov a prostredí, ktoré dokážu formovať mladých ľudí.

Ak veríme, že vzdelávanie je kľúčom k budúcnosti Slovenska, potom má zmysel investovať do našich detí a mladých ľudí. Práve oni budú rozhodovať o tom, ako bude naša krajina vyzerať. To, ako rozmýšľajú, čo považujú za dôležité, aký majú charakter a či sú ochotní prevziať zodpovednosť, ovplyvní budúcnosť nás všetkých. Ovplyvní aj to, či budú chcieť na Slovensku zostať, zakladať si tu rodiny a prispievať k jeho rozvoju.

Kampus Kolégia Antona Neuwirtha má byť akcelerátorom tejto zmeny. Centrom excelencie, ktoré nebude slúžiť iba svojim žiakom a študentom, ale celému Slovensku a potenciálne aj ďalším krajinám Európy. Ak veríme, že vzdelávanie je kľúčom k budúcnosti krajiny, potom má zmysel investovať do detí a mladých ľudí. Oni budú rozhodovať o tom, ako bude Slovensko vyzerať.

V sérii Kto stojí za kampusom? vám postupne predstavíme ďalších členov tímu, podporovateľov a ľudí, ktorí premieňajú veľkú víziu na skutočnosť.