Hľadáme 120 darcov, ktorí prispejú 120 eur na kvalitné vzdelávanie mladých.
„Musel som vždy konfrontovať správanie určitých ľudí so spravodlivosťou, milosrdenstvom a láskou, kým som došiel k presvedčeniu, že jedinou možnosťou je odpustiť, lebo zločiny proti ľudskosti zasahujú tak hlboko do osudu človeka, že sa nedajú žiadnou materiálnou hodnotou vyvážiť, odčiniť alebo uviesť do rovnováhy, a to ani nejakou krutosťou aplikovanou voči inému. Ani rozsudkom smrti nemožno prinavrátiť život tomu, kto bol takým zločinom postihnutý.”
O Antonovi Neuwirthovi
Šesť posolstiev
Odhaľujte s nami a inšpirujte sa tajomstvami cnostného, pravdivého a krásneho života Antona Neuwirtha
Prvé posolstvo – Kde nájdeme pravý domov?
„Domov, ktorý je tiež jednou z charakteristík rodiny, možno definovať ako časovo a priestorovo vymedzený úsek života, v ktorom človek zažíva minimálne stresov. Dôsledkom takéhoto spôsobu spolužitia v rodine je vedomie bezpečnosti, istoty, ba i útulnosti v priestoroch domova. Človek sa tam vracia, kedykoľvek zatúži po pokoji. Ak sa má rodina morálne zveľaďovať, je potrebné vždy znova a znova prehodnocovať ,rodinné hodnoty’, či sú skutočne aj objektívnymi mravnými hodnotami. Rodina, tak ako sme ju opísali, má kľúčové a nezastupiteľné miesto v ľudskej spoločnosti.”
– Anton Neuwirth, manžel a otec štyroch detí
„Domov je miesto, kde by mali byť dve základné bez – bezpečie a bezpodmienečnosť.”
– Lucia Krčméry
„Prišla som a vraciam sa iná. Nedá sa to ľahko vysvetliť. Nie je to samotné štúdium, ale štúdium s ľuďmi, ktorí chcú veci pochopiť rovnako veľmi, ak nie viac ako ja. Nie je to hocijaká komunita, ale komunita, ktorej členovia majú pred sebou postavený ideál cnostného človeka a Aristotelovho priateľstva. To čo v Kolégiu človeka mení a posúva je práve stretnutie, ktoré je nám tu ponúkané na každom kroku. Každé z nich mi ukazovalo, kam sa ešte môžem posunúť, nútilo ma obhajovať si svoje presvedčenia a dodávalo mi nádej pre moju vlastnú unikátnu cestu životom.”
– Dorota Kňažková, absolventka vysokoškolského programu Kolégia
Druhé posolstvo – Akú úlohu zohráva pravda v našich životoch?
„Vari je pravda taká dôležitá? – Kristus ju považoval za takú významnú, že krvou vydal svedectvo o nej a označil ju za zmysel svojho príchodu na zem. Lebo len cez Pravdu vedie Cesta k Životu, v ktorom sa splní odveká túžba každého človeka po úplnom a trvalom šťastí. Pôvodne bola univerzita vrcholnou, multidisciplinárnou vzdelávacou ustanovizňou. Mal ju tvoriť po veky zbieraný, systematizovaný a zladený súbor pravdivých vedomostí a z nich vyvodených dôsledkov, ktoré mali poslúžiť pre dobro a potešenie človeka i celého ľudstva. Stručne vyjadrené, matériu mali charakterizovať pravda, dobro a krása. Kritériom pravdy bola zhoda poznania so skutočosťou.
– Anton Neuwirth, kresťan
„Každá pravda potrebuje niekoho, kto má odvahu ju vysloviť.”
– Anton Neuwirth ml.
„Hoci sa celý semester točil okolo cností, ani chvíľku som si vážne nepripustil, že by zmysel života skutočne s nimi súvisel. To spojenie zmyslu života s cnosťami napokon neprišlo ako výsledok argumentov, ale preto, že som identifikoval to, prečo som obdivoval akademikov. Martin, Matúš a Braňo, ktorí pre mňa boli vzorom nielen v akademickom, ale aj bežnom živote, žili cnostne, a to fungovalo lepšie, ako akýkoľvek prešpekulovaný argument. Vtedy mi začal celý akademický pilier zapadať do seba a videl som, ako a s akým úmyslom boli texty a témy seminárov vyberané – aby sme my, študenti, našli a prežili život najlepšie ako sa dá – cnostne na ceste k svätosti. Toto pochopenie zapálilo vo mne obrovskú túžbu po cnosti aj s konkrétnym plánom na ich dosahovanie, ktorý sa snažím žiť. Akademický pilier pre mňa fungoval, pretože pravda, ktorú som poznával, mala moc meniť môj život k lepšiemu, a to najmä vďaka ľuďom, ktorí túto pravdu žijú už roky.”
– Filip Malík, absolvent vysokoškolského programu Kolégia
„Vari je pravda taká dôležitá? – Kristus ju považoval za takú významnú, že krvou vydal svedectvo o nej a označil ju za zmysel svojho príchodu na zem. Lebo len cez Pravdu vedie Cesta k Životu, v ktorom sa splní odveká túžba každého človeka po úplnom a trvalom šťastí. Pôvodne bola univerzita vrcholnou, multidisciplinárnou vzdelávacou ustanovizňou. Mal ju tvoriť po veky zbieraný, systematizovaný a zladený súbor pravdivých vedomostí a z nich vyvodených dôsledkov, ktoré mali poslúžiť pre dobro a potešenie človeka i celého ľudstva. Stručne vyjadrené, matériu mali charakterizovať pravda, dobro a krása. Kritériom pravdy bola zhoda poznania so skutočosťou.
– Anton Neuwirth, kresťan
„Každá pravda potrebuje niekoho, kto má odvahu ju vysloviť.”
– Anton Neuwirth ml.
„Hoci sa celý semester točil okolo cností, ani chvíľku som si vážne nepripustil, že by zmysel života skutočne s nimi súvisel. To spojenie zmyslu života s cnosťami napokon neprišlo ako výsledok argumentov, ale preto, že som identifikoval to, prečo som obdivoval akademikov. Martin, Matúš a Braňo, ktorí pre mňa boli vzorom nielen v akademickom, ale aj bežnom živote, žili cnostne, a to fungovalo lepšie, ako akýkoľvek prešpekulovaný argument. Vtedy mi začal celý akademický pilier zapadať do seba a videl som, ako a s akým úmyslom boli texty a témy seminárov vyberané – aby sme my, študenti, našli a prežili život najlepšie ako sa dá – cnostne na ceste k svätosti. Toto pochopenie zapálilo vo mne obrovskú túžbu po cnosti aj s konkrétnym plánom na ich dosahovanie, ktorý sa snažím žiť. Akademický pilier pre mňa fungoval, pretože pravda, ktorú som poznával, mala moc meniť môj život k lepšiemu, a to najmä vďaka ľuďom, ktorí túto pravdu žijú už roky.”
– Filip Malík, absolvent vysokoškolského programu Kolégia
Tretie posolstvo – Ako liečiť zlo láskou?
„Zlo je nedostatok dobra, zlo nie je bytie samo osebe. Existujú len zlé skutky. Odstrániť zlo sa dá jedine konaním dobra.”
– Anton Neuwirth, st.
„Zlo má zvláštnu moc. Plodí zlo a znásobuje sa v ľuďoch. Čo je utrpenie? – Je to bolesť? Je to choroba alebo jej následky? Toto všetko môže mať za následok utrpenie. Nie je to však podstatou utrpenia. Človek trpí tým, že si uvedomuje, alebo sa mu v podvedomí ozve strach, že nedosiahne úplné a trvalé šťastie, ku ktorému smeruje celým svojím bytím a pre ktoré všetko koná. Utrpenie je prežívanie neschopnosti dosiahnuť dokonalé šťastie.
Lekár má ukázať zmysel utrpenia pacientovi. Ak vieme, na čo slúži, prestáva byť utrpením, lebo si uvedomujeme, že nie je príčinou nášho nešťastia. Z postulátu integrálneho ponímania ľudskej osoby nutne plynie pre lekára povinnosť rešpektovať pri každom svojom počine aj duchovný rozmer človeka. Pre niekoho je to Absolútno, pre veriaceho je to Boh a pre kresťana osobný Boh. Kresťan môže veľa trpieť, ale nemusí byť preto nešťastný. Zlo je nedostatok dobra, zlo nie je bytie samo osebe. Existujú len zlé skutky. Odstrániť zlo sa dá jedine konaním dobra.”
– Anton Neuwirth, lekár
„Otcove slová, že zlo je prázdnota dobra, a že ho treba vyplniť, mi priniesli aj osobný pokoj.“
– František Neuwirth
„Do Kolégia som prišiel ako ateista; odchádzam s osobným vzťahom a s vierou v Boha. Prišiel som s priateľmi, ktorých by som dokázal spočítať na polovici jednej ruky; odchádzam s celým náručím. Prišiel som so sebeckými a egoistickými ambíciami; odchádzam s pokorou, no nie pokorený, odchádzam odhodlaný. Čo teda Kolégium so mnou spravilo? Zlomilo každú kosť v mojom tele, no nie, aby mi uškodilo, ale, aby ako lekár, tieto zle zrastené kosti napravilo. Čo dobré som sa v Kolégiu naučil? Naučil som sa milovať. Milovať viac, primeranejšie a nezištnejšie ako kedykoľvek predtým. Naučil som sa milovať, aj keď vo mne nie je ani štipka sily. Naučil som sa milovať a pomáhať aj vtedy, keď som sám na dne. Naučil som sa počúvať pozornejšie a s väčším záujmom. Toto je zrejme najdôležitejšie, čo som sa naučil.”
– Gorazd Šiškovič, absolvent vysokoškolského programu Kolégia
„Zlo je nedostatok dobra, zlo nie je bytie samo osebe. Existujú len zlé skutky. Odstrániť zlo sa dá jedine konaním dobra.”
– Anton Neuwirth, st.
„Zlo má zvláštnu moc. Plodí zlo a znásobuje sa v ľuďoch. Čo je utrpenie? – Je to bolesť? Je to choroba alebo jej následky? Toto všetko môže mať za následok utrpenie. Nie je to však podstatou utrpenia. Človek trpí tým, že si uvedomuje, alebo sa mu v podvedomí ozve strach, že nedosiahne úplné a trvalé šťastie, ku ktorému smeruje celým svojím bytím a pre ktoré všetko koná. Utrpenie je prežívanie neschopnosti dosiahnuť dokonalé šťastie.
Lekár má ukázať zmysel utrpenia pacientovi. Ak vieme, na čo slúži, prestáva byť utrpením, lebo si uvedomujeme, že nie je príčinou nášho nešťastia. Z postulátu integrálneho ponímania ľudskej osoby nutne plynie pre lekára povinnosť rešpektovať pri každom svojom počine aj duchovný rozmer človeka. Pre niekoho je to Absolútno, pre veriaceho je to Boh a pre kresťana osobný Boh. Kresťan môže veľa trpieť, ale nemusí byť preto nešťastný. Zlo je nedostatok dobra, zlo nie je bytie samo osebe. Existujú len zlé skutky. Odstrániť zlo sa dá jedine konaním dobra.”
– Anton Neuwirth, lekár
„Otcove slová, že zlo je prázdnota dobra, a že ho treba vyplniť, mi priniesli aj osobný pokoj.“
– František Neuwirth
„Do Kolégia som prišiel ako ateista; odchádzam s osobným vzťahom a s vierou v Boha. Prišiel som s priateľmi, ktorých by som dokázal spočítať na polovici jednej ruky; odchádzam s celým náručím. Prišiel som so sebeckými a egoistickými ambíciami; odchádzam s pokorou, no nie pokorený, odchádzam odhodlaný. Čo teda Kolégium so mnou spravilo? Zlomilo každú kosť v mojom tele, no nie, aby mi uškodilo, ale, aby ako lekár, tieto zle zrastené kosti napravilo. Čo dobré som sa v Kolégiu naučil? Naučil som sa milovať. Milovať viac, primeranejšie a nezištnejšie ako kedykoľvek predtým. Naučil som sa milovať, aj keď vo mne nie je ani štipka sily. Naučil som sa milovať a pomáhať aj vtedy, keď som sám na dne. Naučil som sa počúvať pozornejšie a s väčším záujmom. Toto je zrejme najdôležitejšie, čo som sa naučil.”
– Gorazd Šiškovič, absolvent vysokoškolského programu Kolégia
Štvrté posolstvo – Čo je dnes pre Slovensko najdôležitejšie?
„Slovensku chýba vízia. Vízia osobného, rodinného, národného i štátneho života.”
– Anton Neuwirth
„Nejeden človek by iste povedal peniaze, pretože za peniaze sa dá všetko kúpiť. Lenže aj peniaze sú nanič, ak správne nechápeme ich zmysel. Zisk z podnikania stáva sa motorom individuálneho i spoločenského snaženia. Každý sa snaží o čo najvyšší podiel na zisku. Namiesto toho, aby sa ľudia snažili vzájomne si pomáhať a efektívne hospodáriť, vylepšiť spôsob hospodárenia a spravodlivo rozdeľovať jeho výsledky, potláčajú jedincov, ktorí sa na zisku podieľajú. Preto si myslím, že jednou z podstatných vecí, ktoré Slovensko potrebuje, je nájsť pravdu o peniazoch, o hospodárení.
Slovensku chýba vízia. Vízia osobného, rodinného, národného i štátneho života. Doteraz sme nevytvorili našu víziu, náš cieľ, zmysel našej štátnosti. Poznať zmysel vecí – to je to, čo dnes Slovensko najväčšmi potrebuje. Súčasná slovenská spoločnosť by potrebovala predovšetkým skutočne úprimný lojálny vzťah k pravde, hľadať ju a vyvodiť z nej dôsledky, a to v každom ohľade.”
„Mladí potrebujú, aby sme v nich veľkodušne verili. Aby aj oni raz boli veľkými dušami pre našu krajinu.”
– Miroslava Duranková
„Naučila som sa pripomínať si, že pravda a poznanie sú komplexnejšie a náročnejšie na spoznanie, ako by sa zdalo. Získala som poznanie o dobre, ktoré ma poháňa dopredu a ktoré mi je pomocou pri rozlišovaní úskalí tohto sveta. Našla som ľudí, ktorí ma sprevádzajú na tejto ceste a ktorí mi pripomínajú ideál, ktorý Kolégium ukázalo ako hodný nasledovania. A mnoho ďalšieho.
Quo vadis? Kolégium mi ukazuje, kadiaľ sa vydať na ďalšiu cestu. Nejde o jasnú mapu alebo návod, skôr o všeobecné inštrukcie, nad ktoré pokiaľ si človek opäť nesadne, zabudne, prečo sú dôležité.”
– Natália Koyšová, absolventka vysokoškolského programu Kolégia
„Slovensku chýba vízia. Vízia osobného, rodinného, národného i štátneho života.”
– Anton Neuwirth
„Nejeden človek by iste povedal peniaze, pretože za peniaze sa dá všetko kúpiť. Lenže aj peniaze sú nanič, ak správne nechápeme ich zmysel. Zisk z podnikania stáva sa motorom individuálneho i spoločenského snaženia. Každý sa snaží o čo najvyšší podiel na zisku. Namiesto toho, aby sa ľudia snažili vzájomne si pomáhať a efektívne hospodáriť, vylepšiť spôsob hospodárenia a spravodlivo rozdeľovať jeho výsledky, potláčajú jedincov, ktorí sa na zisku podieľajú. Preto si myslím, že jednou z podstatných vecí, ktoré Slovensko potrebuje, je nájsť pravdu o peniazoch, o hospodárení.
Slovensku chýba vízia. Vízia osobného, rodinného, národného i štátneho života. Doteraz sme nevytvorili našu víziu, náš cieľ, zmysel našej štátnosti. Poznať zmysel vecí – to je to, čo dnes Slovensko najväčšmi potrebuje. Súčasná slovenská spoločnosť by potrebovala predovšetkým skutočne úprimný lojálny vzťah k pravde, hľadať ju a vyvodiť z nej dôsledky, a to v každom ohľade.”
„Mladí potrebujú, aby sme v nich veľkodušne verili. Aby aj oni raz boli veľkými dušami pre našu krajinu.”
– Miroslava Duranková
„Naučila som sa pripomínať si, že pravda a poznanie sú komplexnejšie a náročnejšie na spoznanie, ako by sa zdalo. Získala som poznanie o dobre, ktoré ma poháňa dopredu a ktoré mi je pomocou pri rozlišovaní úskalí tohto sveta. Našla som ľudí, ktorí ma sprevádzajú na tejto ceste a ktorí mi pripomínajú ideál, ktorý Kolégium ukázalo ako hodný nasledovania. A mnoho ďalšieho.
Quo vadis? Kolégium mi ukazuje, kadiaľ sa vydať na ďalšiu cestu. Nejde o jasnú mapu alebo návod, skôr o všeobecné inštrukcie, nad ktoré pokiaľ si človek opäť nesadne, zabudne, prečo sú dôležité.”
– Natália Koyšová, absolventka vysokoškolského programu Kolégia
Piate posolstvo – Čo nám prináša odpustenie?
„Naša budúcnosť tu na Slovensku je možná iba v odpustení a odpustiť znamená znovu obnoviť láskyplný vzťah k blížnemu.”
– Anton Neuwirth
„Život vo výkone trestu bol predznamenaný tým, že všetci nenávideli všetkých. Jasnejší pohľad do života vo väzení priniesli až tí, ktorí živo verili v Krista. Prinášali odpustenie, zmierenie a lásku k všetkým. Nepoznali rozdiel.
Modlili sme sa, aby sme ani my, ani naše rodiny, ani naše deti neznenávideli tých, ktorí cez roky vyšetrovacej väzby vytvárali falošné obviňovacie spisy, falošné protokoly. Uvedomil som si však, že ak na krutosť odpoviem krutosťou, nikdy sa z bludného kruhu vzájomnej nenávisti nedostanem. Preto som riešenie videl v odpustení. Teraz vydávam o tom všetkom svedectvo, pretože naša budúcnosť tu na Slovensku je možná iba v odpustení a odpustiť znamená znovu obnoviť láskyplný vzťah k blížnemu.”
– Anton Neuwirth, politický väzeň
„Odpustenie mi pomáha stávať sa lepším človekom. Aby som mohol odpustiť potrebujem pokoru, odvahu a veľkodušnosť.”
– Pavol Kuljovský
„Uvedomila som si, že vzťahy sú veľmi náročné a niekedy bolestivé. Že je v poriadku nerozumieť si s každým a nemať s každým hlboký vzťah. Že poznať človeka v dobrých aj ťažkých časoch je privilégium, ale aj skúška veľkej trpezlivosti, prijímania a odpúšťania. Avšak má to zmysel, pretože vďaka autentickým vzťahom človek zažíva momenty skutočného bytia. A tie vedia pozdvihnúť zaneprázdneného a vyčerpaného ducha.”
– Martina Chabadová, absolventka vysokoškolského programu Kolégia
„Naša budúcnosť tu na Slovensku je možná iba v odpustení a odpustiť znamená znovu obnoviť láskyplný vzťah k blížnemu.”
– Anton Neuwirth
„Život vo výkone trestu bol predznamenaný tým, že všetci nenávideli všetkých. Jasnejší pohľad do života vo väzení priniesli až tí, ktorí živo verili v Krista. Prinášali odpustenie, zmierenie a lásku k všetkým. Nepoznali rozdiel.
Modlili sme sa, aby sme ani my, ani naše rodiny, ani naše deti neznenávideli tých, ktorí cez roky vyšetrovacej väzby vytvárali falošné obviňovacie spisy, falošné protokoly. Uvedomil som si však, že ak na krutosť odpoviem krutosťou, nikdy sa z bludného kruhu vzájomnej nenávisti nedostanem. Preto som riešenie videl v odpustení. Teraz vydávam o tom všetkom svedectvo, pretože naša budúcnosť tu na Slovensku je možná iba v odpustení a odpustiť znamená znovu obnoviť láskyplný vzťah k blížnemu.”
– Anton Neuwirth, politický väzeň
„Odpustenie mi pomáha stávať sa lepším človekom. Aby som mohol odpustiť potrebujem pokoru, odvahu a veľkodušnosť.”
– Pavol Kuljovský
„Uvedomila som si, že vzťahy sú veľmi náročné a niekedy bolestivé. Že je v poriadku nerozumieť si s každým a nemať s každým hlboký vzťah. Že poznať človeka v dobrých aj ťažkých časoch je privilégium, ale aj skúška veľkej trpezlivosti, prijímania a odpúšťania. Avšak má to zmysel, pretože vďaka autentickým vzťahom človek zažíva momenty skutočného bytia. A tie vedia pozdvihnúť zaneprázdneného a vyčerpaného ducha.”
– Martina Chabadová, absolventka vysokoškolského programu Kolégia
Šieste posolstvo – Čo nám dáva zmysel života?
„Zmyslom života človeka je úplná a trvalá sebarealizácia, úplná a trvalá blaženosť, ku ktorej smeruje a ku ktorej má dôjsť.”
– Anton Neuwirth
„Zmyslom života človeka je úplná a trvalá sebarealizácia, úplná a trvalá blaženosť, ku ktorej smeruje a ku ktorej má dôjsť. Z kresťanského ponímania zmyslu života vyplýva, že každý človek je od prírody zameraný na dosiahnutie úplného a trvalého šťastia, preto je naklonený robiť všetko, aby to dosiahol. Život nám je dávaný ako šanca pre šťastie.
A ak to platí pre jednotlivca, platí to aj v rodine: cieľavedome vychovávať k hľadaniu zmyslu života, ale aj napomáhať tento zmysel nájsť a uskutočniť. Ani národ nemá zmysel sám v sebe, ale iba ak efektívne pomáha svojim príslušníkom plne realizovať zmysel života. A prečo je to dôležité? Hľadanie pravdy, hľadanie zmyslu nám umožňuje prekonať každé trápenie, každé utrpenie, aj tie najkritickejšie momenty.”
– Anton Neuwirth, intelektuál
„Aj šťastie na tejto zemi stojí za to a spočíva v tom, že náš život prežijeme najplnšie možne ako cnostní ľudia.”
– Martin Luterán
„V Kolégiu som zistila pravdu nielen o sebe, ale aj o svojich presvedčeniach, z ktorých mnohé stáli na dojme alebo emócii, a tak sa pomaly rúcali. Postupne som prišla na to, že skutočné šťastie je v živote podľa pravdy. Počas roka som spoznala seba, svoje talenty, ale aj slabé stránky a zlyhania. Avšak to, že som bola videná a prijímaná, či už komunitou alebo akademikmi, mi pomáhalo vidieť, milovať a prijímať druhých rovnakým spôsobom.
Komunita nám vetkým rozšírila srdce, uschopnila nás skutočne priať a odhodlane robiť dobro, ktoré sa na základe tejto skúsenosti snáď bude vylievať aj do sveta. Ak sa človek nechal aspoň trochu dotknúť Kolégiom, ak sa nechal meniť pravdou, dobrom a krásou, tak bude chcieť navždy žiť odkaz Kolégia a odkaz Antona Neuwirtha.”
– Ema Rybárová, absolventka vysokoškolského programu Kolégia
Anton Neuwirth veril, že zlo nie je samostatná entita, ale len absencia dobra, a preto jeho prekonanie vyžaduje pozitívne činy, nie konfrontáciu. Tento princíp, založený na odpustení, empatii a láske, je rovnako aktuálny a potrebný aj v súčasnej spoločnosti.
Podporte nás
Ako poďakovanie za Vašu podporu Vám posielame symbolický Neuwirthov balíček v podobe:
Ďakujeme Vám!