Poznanie

       Rozmýšľanie o tom, čo vykonať, sa začína na konci – cieľom. Chcem mať auto. Môžem si ho kúpiť alebo ho ukradnúť. Radšej si ho kúpim. Ale na to si musím zarobiť. No na to si musím nájsť prácu, atď. Praktické poznanie je o výbere prostriedkov k zamýšľanému cieľu. Aristoteles stotožňuje cieľ, ktorý zamýšľame, s dobrom, po ktorom túžime. Nevedomky môžu byť ciele prostriedkami k iným cieľom. Auto chcem, aby som mohol jednoduchšie cestovať. Prečo? Aby som ušetril čas a nervy. Prečo? Aristoteles si uvedomil, že na túto otázku sa nedá pýtať donekonečna, ale existujú dobrá, ktoré nie sú prostriedkami, ale sú iba cieľmi. Odpoveď na posledné „prečo?“ je šťastie, posledný cieľ. Všetci túžia byť šťastní, ale nie všetci sa zhodnú, v čom šťastie spočíva. Aristoteles rozlišoval medzi dvoma druhmi túžob – žiadosťou, ktorá je získaná, a potrebou, ktorá je vrodená. Všetci chceme jesť (potreba), ale nie všetci chceme bryndzové halušky (žiadosť). Podľa Aristotela niektoré potreby sú vedomé – ako túžba po jedle, a niektoré zase nevedomé – ako túžba po poznaní. Prázdne brucho škvŕka, ale prázdna hlava nie. V oblasti žiadostí a potrieb však často robíme dve chyby – niekedy si žiadame veci, ktoré naozaj nepotrebujeme, a niekedy si žiadame veci, ktoré sú opakom toho, čo naozaj potrebujeme. Šťastní budeme, keď naplníme naše túžby po veciach, ktoré naozaj potrebujeme.

      Rozmýšľanie sa pri teoretickom poznávaní začína zmyslovým vnímaním vecí. Je to opak tvorivého rozmýšľania. To sa začína nápadom, ktorý chápe podstatu veci, a končí sa vecou, umeleckým dielom. Naopak, pri poznávaní začíname vecou a končíme pochopením, poznaním pravdy. No nie vždy to však je také priamočiare, väčšinou je to vyslovene ťažké. Ale predsa sa snažíme – lebo svet je úžasný. „Úžas je túžba vedieť. Túžba prichádza, keď človek vidí efekt, ktorého príčinu nepozná alebo prevyšuje jeho pochopenie.“ (sv. Tomáš Akvinský) A „je to skrz úžas, že človek začína filozofovať“. (Aristoteles) Každý z nás sa pozerá na hviezdy a žasne. Užasnutí netúžime spočítať všetky hviezdy a poznať ich po mene – túžime vedieť niečo viac. Nechceme len vedieť, že sú, čo sú a z čoho sú. Túžime vedieť aj prečo sú a načo sú. A toto neplatí len o hviezdach, ale o všetkom, čo existuje. Aristoteles tvrdí, že je to tak preto, lebo „všetci ľudia prirodzene túžia poznať“. Poznanie je ľudská potreba.

        Aristoteles nazval človeka rozumným zvieraťom, lebo myslenie ho odlišuje od ostatných zvierat. Poznať, ako veci vytvoriť, poznať, čo vykonať, a poznať iba pre poznanie samotné nás vyzdvihuje nad ostatné zvieratá. Pravda, dobro a krása sú tri hodnoty, ktoré teda úzko súvisia s človekom. Nie sú to aj základné ľudské potreby, ktoré nás spravia šťastnými?