Kolégium dáva študentom výhodu, ktorú na iných školách nedostanú
Ako sa dá trénovať kritické myslenie v praxi? Ako to robí Univerzitné kolégium?
Chcete sa naučiť žiť s umelou inteligenciou? Čítajte Platóna, učte sa latinsky.
S takýmto pozoruhodným nadpisom vyšla v Denníku N esej šachového veľmajstra, filozofa a evanjelického teológa Jána Markoša. Autor sa v nej zaoberá tým, ako reagujeme na novú technológiu, ktorou je všadeprítomná umelá inteligencia. Fiktívny „Adam“ sa vo vzťahu s AI dopúšťa jedného omylu: „Pomýlil si vec s človekom a človeka s vecou.“
Lektor kritického myslenia tiež pripomína dávny Platónov príbeh o ľuďoch uväznených v jaskyni, ktorí za skutočnosť považujú iba tiene a siluety na jaskynných stenách. Markoš pripodobňuje sociálne siete k podobnému „tieňovému“ divadlu, a preto sa „starý Platón“ stáva nečakane moderným autorom. Súčasná generácia venuje svoj pohľad len jedným smerom – na obrazovky a displeje. Kto ich presvedčí, že realita sa odohráva inde?
Ján Markoš apeluje: „Potrebujeme ľudí, ktorí ešte stále dokážu rozoznať človeka od stroja. Potrebujeme dobre poznať našu kultúru, naše dejiny a ľudskú psychiku, aby sme boli odolní a ozbrojení, keď budeme čeliť manipuláciám číhajúcim v online svete. Potrebujeme čítať Platóna a Bibliu, premýšľať nad Tao Te ťingom a nad zenovými básňami.“
Známy bloger argumentuje aj v prospech latinčiny – na príklade Rakúska, ktoré pôvodne chcelo znížiť počet vyučovacích hodín latinského jazyka. Nápad narazil odpor na riaditeľov škôl a petíciu, ktorú podpísali aj nositelia Nobelovej ceny.
Keď sa píše o poznaní našich dejín a kultúry – a o latinčine – tak nám v Kolégiu sa silnejšie rozbúcha srdce. Venujeme sa klasickému vzdelávaniu, mladým ponúkame najlepšie diela západnej civilizácie a pozývame ich premýšľať nad sebou i nad svetom. A to všetko na základoch latinčiny, s ktorou sa stretávajú už žiaci základnej školy Citadela.
Ján Markoš bojuje za latinčinu, lebo „potrebujeme porozumieť sami sebe, našim túžbam a strachom, histórii ľudského rodu, ktorú si nesieme vpísanú do DNA i našej kultúrnej pamäti. Aby sme odolali náporu nových technológií, musíme sa sebavedome oprieť o našu ľudskosť.“
Povzbudení slovami šachistu a spisovateľa Jána Markoša sme sa odhodlali do debaty priniesť aj náš pohľad. Je pre nás latinčina mŕtvy jazyk? Načo nám ju vôbec treba?
Píše Radovan Marcinčin, absolvent Kolégia Antona Neuwirtha, metodik a učiteľ latinčiny.
Je mnoho dôvodov, prečo sa učiť latinčinu. Väčšina spomenie, že latinčina umožňuje rýchlejšie sa učiť francúzštinu, taliančinu a španielčinu, alebo že latinčina sa zíde pri štúdiu medicíny a iných vied.
Ak by však toto boli jediné dôvody, latinčinu by sme sa jednoznačne v Kolégiu Antona Neuwirtha neučili. Ten dôvod je totiž niekde úplne inde.
Klasické školy si uvedomujú dve dôležité pravdy: sme Európania, a sme kresťania-katolíci. Obe tieto kultúry sú latinské, rímske. Naša veda, kultúra, umenie, právny systém, viera aj spoločná morálnosť stoja na základoch, ktorí postavili naši predchodcovia hovoriaci a píšuci po latinsky. A dnes o toto všetko postupne prichádzame, pretože sme s našimi koreňmi prerezali kontakt.
Práve učením sa latinčiny sa môžeme opäť stať dedičmi našej civilizácie a viesť ju k ďalšiemu pokroku bez toho, aby sa rozpadali naše základné hodnoty.
Latinčina nebola iba jazykom Rimanov. Aj po páde Rímskej ríše sa v Európe naďalej používala. V Cirkvi, na školách a univerzitách, a neskôr sa stala úradným jazykom takmer všetkých európskych krajín.
Aj u nás v Rakúsko-Uhorsku bola latinčina úradným jazykom až do roku 1844. To je celých 2 000 rokov používania latinčiny! Ako dlho tu máme angličtinu ako hlavný jazyk? 80 rokov?
Stačí si len predstaviť to množstvo textov s múdrosťou príbehov či poznatkov, ktoré napísali vzdelanci všetkých storočí v tomto jazyku. Pre pochopenie situácie, po latinsky svoje diela napríklad písal aj Isaac Newton, otec klasickej fyziky. Aj na slovenských školách bola latinčina samozrejmosťou až do 20. storočia. Ešte pred menej ako sto rokmi sme mali klasické latinské gymnáziá, ktoré teraz obnovujeme.
Už toto by bol dostatočný dôvod začať sa učiť latinčinu. Máme však ešte ďalší: latinčina je jazykom Cirkvi. Naši obľúbení svätci čítali Sväté písmo po latinsky, modlili sa latinské modlitby a chodili na latinskú svätú omšu.
Druhý vatikánsky koncil učí, že každý veriaci aj dnes má byť schopný sa aktívne zúčastniť latinskej svätej omše a poznať odpovede ľudu.
Stalo sa u nás, že sme sa my, Slováci z Kolégia, mohli pomodliť s americkým katolíkom posvätný ruženec, pretože obe strany poznali modlitby po latinsky. A najmä poznanie latinčiny umožňuje mladým študentom spoznať učenie našich najlepších mysliteľov, akí kedy v Cirkvi boli, napríklad sv. Augustína, sv. Tomáša Akvinského a ďalších.
Je smutné, že sa pojem “mŕtvy jazyk” stále vykresľuje ako negatívna vlastnosť. Tento pojem pritom iba znamená to, že nepatrí žiadnemu národu, ktorý by ho používaním postupne menil, ale že patrí všetkým.
Latinčina je mŕtvy jazyk, ale znamená to iba, že nepatrí žiadnemu národu, ale patrí všetkým.
Latinské slová majú svoj pevný význam, ktorý je imúnny na premeny času a módne trendy. Svojím spôsobom to pripomína kresťanské myslenie: len jazyk, ktorý sa stane mŕtvym, sa môže stať večným. Tým, že má latinčina svoj klasický štandard, umožňuje nám rozumieť si s ľuďmi všetkých čias, ktorí hľadali pravdu.
Áno, latinčinu človek využije aj všelikde inde. Okrem spomínaných románskych jazykov spozná človek znalý latinčiny korene mnohých slov vo všetkých európskych jazykoch, aj germánskych a slovanských. Vďaka krásnej logickej gramatike latinčiny pochopí aj slovenčinu do nevídanej hĺbky. A samozrejme, stretne sa s ňou v prísloviach, na pamätníkoch a pri štúdiu vied, akými sú história, právo, filozofia a teológia.
Toto všetko je príjemný bonus, ale latinčinu v Kolégiu Antona Neuwirtha učíme preto, aby sme mohli prijať európske a katolícke dedičstvo a stáročnú múdrosť.
Radovan Marcinčin
Autor je absolvent Kolégia Antona Neuwirtha (KAN13), metodik a učiteľ latinčiny.
Veríme, že nielen krása spasí svet – ale aj latinčina. Podporíte nás v tomto presvedčení? Ďakujeme, že sa zaradíte medzi našich podporovateľov a pomôžete nám venovať sa klasickému vzdelávaniu aj naďalej.
