Pozri, to Duch Svätý opúšťa mesto

Európa je v plameňoch, staré ríše padajú a svet, aký poznáme, sa rúca. Prelet novovekom vás vtiahne priamo do okamihov, keď sa rozhodovalo o budúcnosti ľudstva tak, ako ho poznáme dnes. Autori nového knižného titulu Matúš a Katarína Sitárovci otvárajú dvere do doby nie tak dávnej, ktorá bola oveľa dramatickejšia a prekvapivejšia, než si dnes vieme predstaviť.

V 15. storočí sa po celej Európe začali diať dramatické a vzru­šujúce udalosti. Na východe, v dnešnom Turecku, povstala Os­manská ríša. Osmanskí Turci postupne obsadzovali Balkán a neskôr dobyli Konštantínopol, niekdajšie hlavné mesto Rím­skej a neskôr Byzantskej ríše.

Bitka o Konštantínopol bola veľkolepá. Turci mesto ostreľo­vali asi zo 100 lodí. Po zemi k nemu pritiahli 70 kanónov, s kto­rými pálili na jeho dlhé hradby. Jeden turecký kanón dokázal vraj vystreliť až 270-kilovú guľu. Z európskej aj z ázijskej strany útočilo na Konštantínopol asi 80 000 tureckých vojakov, kým v meste bolo iba 7 000 vojakov a 30 000 ozbrojených civilistov. Turci obliehali Konštantínopol 53 dní, až ho napokon dobyli. Tesne predtým niektorí videli okolo chrámu Hagia Sofia trb­lietať sa svetielka: „Pozrite, to Duch Svätý opúšťa mesto!“ po­vedali. Na dlhé stáročia sa potom Konštantínopol stal hlavným mestom Osmanskej ríše a neskôr ho premenovali na Istanbul.

Po dobytí Konštantínopolu Turci pokračovali ďalej do Euró­py. Dobyli Valašsko, ktorému vládol knieža Vlad III. Drakula, a pokračovali ďalej po pobreží Čierneho mora. 25 rokov po do­bytí Konštantínopolu tak Turkom patril už aj Krym a o ďalších 50 rokov porazili tiež uhorského kráľa. Uhorsko obsadili po Du­naj a popri ňom sa dostali až k Viedni. Dva týždne ju oblie­halo 100 000 tureckých vojakov, kým obrancov mesta bolo iba 20 000. Nakoniec sa však Viedeň ubránila. No Turkom v Európe patrilo územie od Krymu až po rakúske hranice.

Turecké vojny na východe spôsobili, že sa Európania snaži­li nájsť nové cesty do Ázie, odkiaľ dovtedy privážali vzácne to­vary. Na krehkých loďkách sa vydávali na dobrodružné plavby po neznámych moriach. Objavovali nové krajiny aj dovtedy ne­poznané národy. Známy svet sa zväčšoval a ľuďom sa po prvý­krát podarilo oboplávať celú zemeguľu.

Medzitým sa v Taliansku snažili obnoviť slávu Rímskej ríše. Napodobňovali rímske umenie, sochy, básne, čítali staroveké knihy a znova sa nimi inšpirovali. Skúmali aj prírodu a vďaka tomu prichádzali s novými objavmi, ktoré im uľahčovali život aj zámorské objavy.

Záujem o prírodu, či skôr o tento svet, spôsobil otrasy aj v Cirkvi. Nové bohatstvo z celého sveta, boje o moc, ale aj sna­hy o návrat k čistote viery spôsobili, že sa kresťanstvo v Európe rozdelilo. Sever Európy sa odtrhol od pápeža a juh zostal v Ka­tolíckej cirkvi.

Nová mapa sveta, nové vynálezy a myšlienky aj náboženské rozdelenie Európy spôsobili, že ľudia začali svoju prítomnosť vnímať ako novú dobu, nový vek, novovek.

Všetko toto sa dialo približne v tom istom čase na rozlič­ných miestach. Preto je veľmi ťažké vyrozprávať tieto udalos­ti za sebou ako jeden príbeh. Budeme ich teda rozprávať ako viacero príbehov. Najprv si povieme o zámorských výpravách a o nových krajinách a národoch, ktoré Európania objavili. Po­tom sa pozrieme na pokusy o znovuzrodenie, čiže renesanciu, slávy rímskej ríše a predstavíme si niekoľkých renesančných majstrov z Talianska aj iných krajín. Nakoniec si porozpráva­me, ako sa kresťanstvo v Európe rozdelilo na katolíkov a pro­testantov a aké to malo následky.

Pri takomto rozprávaní budeme musieť chodiť hore-dolu v čase, a teda sa občas aj vracať. Aby si sa v tom úplne nestratil, v nadpise každej kapitoly nájdeš rok, v ktorom sa daná udalosť stala. Vytvoriť si celkový obraz ti pomôže aj časová os na vnú­tornej strane obálky.

Z novoveku sa občas vydeľuje obdobie posledných niečo vyše 200 rokov a nazýva sa moderná doba. Tá sa začala v 2. po­lovici 18. storočia sériou revolúcií – hospodárskych, politických aj vedeckých. Úvod k nim tvorí hnutie zvané osvietenstvo, kto­ré stálo na začiatku mnohých týchto revolúcií.

Ostáva už iba, aby si sa pohodlne usadil a prečítal si o po­sledných 500 rokoch, ktoré viedli až k našej súčasnosti.