Štefan Murárik: Brainrot si pýta svoju daň
GenZ absorbovala náraz, ktorý spoločnosť utrpela počas koronakrízy a nik z nás nedokázal predpovedať následky. Nájdeme cestu von?
V podcaste Rozhovory s Babockými je radosť počúvať Slávku Kubíkovú, prorektorku Kolégia Antona Neuwirtha a spoluzakladateľku základnej školy Citadela a prvého klasického gymnázia v Bratislave.
Táto charizmatická autorka bestsellerov Klub nerozbitných detí a Krotitelia displejov priniesla fascinujúci pohľad na to, ako môže klasické vzdelávanie formovať silných a odolných mladých ľudí v dnešnej uponáhľanej dobe.
„Klasické vzdelávanie nie je tá „zlá“, „bežná“ škola,“ vysvetľuje Slávka Kubíková. „Ide skôr o návrat ku klasikom, ku histórii, dejinám, umeniu a mnohým osobnostiam. Je to vzdelávanie, ktoré si myslíme, že je najlepšie pre naše deti – dať im tie najlepšie veci, na ktorých je vybudovaný aj dnešný svet.“
Tento prístup sa odlišuje od bežných škôl hneď v niekoľkých kľúčových aspektoch. Kým tradičné školy často pristupujú k vzdelávaniu fragmentovane – slovenčina v jednej škatuli, matematika v druhej, prírodovedné predmety v tretej – klasické vzdelávanie ponúka ucelený príbeh o našom svete.
„My to vzdelávanie chápeme celistvo,“ zdôrazňuje Slávka. „Nie je to len o tom, že dáte dieťa do školy a tu ho naučíme niečo zo slovenčiny a matematiky a pripravíme na prijímačky. Formujeme tú osobnosť ako takú so všetkým – dôležitý je charakter toho dieťaťa, telo, duša, myseľ, srdce, všetko.“
Jedným z najprekvapivejších prvkov kurikula Citadely je zavedenie dejepisu už od prvého ročníka. „Na iných školách nie je tento predmet, alebo je až na druhom stupni v oklieštenenej podobe,“ vysvetľuje Slávka. „Ale keď sa detí v Citadele spýtate, tak je to ich najobľúbenejší predmet. Lebo čo sú dejiny? Dejiny sú príbehy reálnych ľudí. A to deti v tomto veku neuveriteľne fascinuje.“
Táto intuícia sa ukazuje ako geniálna. Mladé deti sú ako špongie, pripravené nasávať informácie, a príbehy z histórie poskytujú nielen vedomosti, ale aj morálne vzory a inšpiráciu. Deti čítajú primárne zdroje – úryvky z Herodotových dejín či iných historických textov – a ponárajú sa do hlbokých diskusií o demokracii, občianstve, slobode a spravodlivosti.
Klasické vzdelávanie pracuje s prirodzenými vývojovými štádiami detí:
Gramatické štádium (prvý stupeň) – deti si dokážu nasať veľa faktov a poznatkov. Ich mozog funguje tak, že sa informácie „lepia“. Učia sa históriu cez príbehy, na hudobnej výchove spracúvajú tú istú historickú tému cez hudbu, na výtvarnej výchove vytvárajú grécke vázy. Všetko spolu súvisí.
Logické štádium (druhý stupeň) – opúšťa sa učenie naspamäť z učebnice. Deti čítajú aj texty, ktoré nie sú učebnice, ale primárne zdroje. Do hĺbky sa rozprávajú o témach, argumentujú, učia sa kriticky myslieť.
Rétorické štádium (gymnázium) – mladí ľudia hľadajú, kým sú, a chcú to povedať svetu. Učia sa, ako to dobre povedať – nielen prezentačné zručnosti, ale aj obsah, logickú argumentáciu, formu myšlienok.
„Dobrý učiteľ má v sebe iskru a motiváciu,“ hovorí Slávka. „Učitelia majú rôzne skúsenosti, rôzne metódy, sú rôzne osobnosti. Ale najkľúčovejšie je, aby mali zapálenie pre toto poslanie. Že je to ich život a vedia, že sú na správnom mieste.“
Kolégium sa preto nesnaží o to, aby úspech závisel od toho, ktorého učiteľa dieťa dostane. Všetci pedagógovia prechádzajú starostlivým výberom, zdieľajú spoločnú víziu a kontinuálne sa vzdelávajú. Inšpirujú sa v amerických školách, kde toto hnutie trvá už 40 rokov a má stovky škôl s viac ako 100 000 absolventmi.
„Dôležitý je komunitný rozmer,“ zdôrazňuje Slávka. Školy Kolégia sú zámerne malé – gymnázium bude mať iba 20 žiakov v ročníku. „Každý sa s každým pozná, rodiny sa navzájom poznajú, stretávajú sa, deti sa poznajú naprieč, chodia spolu na dovolenky.“
Pre tínedžerov je tento komunitný rozmer obzvlášť dôležitý. „Je to vek, kedy odchádzajú z rodiny a chcú fungovať v tej svojej partičke. Toto by mala byť taká spoločnosť priateľov, kde sa budú vedieť jeden od druhého oprieť.“
Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha je postavené taktiež na troch pilieroch: klasické vzdelávanie, katolícke hodnoty a komunita. Je určené pre študentov, ktorí sú zvedaví, radi sa učia v zmysle, že chcú pochopiť, ako veci fungujú, radi čítajú a majú záujem hľadať v textoch idey a významy.
Aktuálne je možné registrovať svoj záujem o štúdium na gymnáziu na Zochovej ulici v Bratislave a čoskoro si aj podať prihlášku. Gymnázium pozýva rodičov a budúcich študentov neváhať a túto prihlášku si podať.
„Keď dostanú dobré základy v myslení, tak to vedia použiť, všade kde si vyberú,“ vysvetľuje Slávka. „Gymnázium je všeobecné vzdelávanie, čiže by malo dať veľmi hlboký a dobrý základ v humanitných aj v prírodných vedách. A zároveň by to mal byť priestor na rozlišovanie – kam toho mladého človeka ťahá a čo sa mu hodí viac a čo menej.“
Slávka Kubíková dokazuje, že klasické vzdelávanie nie je nostalgickým návratom do minulosti, ale múdrym využitím overených princípov pre prípravu detí na budúcnosť. V dobe, keď sú mladí ľudia bombardovaní informáciami a podnetmi, ponúka tento model niečo vzácne – priestor na hlboké učenie, zmysluplné vzťahy a formovanie charakteru. A to je vzdelávanie, ktoré vytvára nie len úspešných absolventov, ale nezlomiteľných ľudí.
Naše deti sú prvou generáciou, ktorá vyrastá obklopená displejmi. Smartfóny, tablety a počítače sú všade.
Pre rodičov je to úplne nová situácia, ktorá prináša každodenné výzvy a otázky: Koľko času je už príliš? Čo je bezpečné? A ako zabezpečiť, aby technológie deťom viac dávali, ako brali?
Klub nerozbitných detí je o hľadaní strateného detského šťastia v dobe tabletov a instantných riešení.
Na rozdiel od prekladov americkej výchovnej literatúry je to kniha šitá na mieru slovenským rodičom.
