Terézia Rončáková po Škole viery: Dýchal na nás nie-skrotený Lev

Vraciam sa zo Školy viery C. S. Lewisa, v rýchliku smerujúcom na východ sedíme štyria novopečení priatelia, traja debatujú vo vedľajšej „štvorke“, ja ich jedným uchom počúvam a rýchlo píšem krátku sľúbenú reflexiu, aby som sa mohla k nim pridať a tiež si ešte užiť spoločenstvo, aké Duch nejakým zázrakom zakaždým vytvára múdrymi textami, analýzami, zdieľaním, stolovaním, relaxovaním…

Na programe bolo päť esejí od autora Kroník Narnie – zázraky, bolesť, viera, modlitba, sláva. To posledné znamená „glory“ – čiže „oslávenie“. Lewis ho vysvetľuje ako „poznanie“ Bohom. Takúto slávu dosiahneme, keď nás raz Boh spozná ako svojich, potešíme ho ako deti, ktorým sa niečo podarilo a Otec ich pochválil a pozval dovnútra. K tomuto cieľu smerujeme a na seminári sme vo veľmi intenzívnych debatách nad vopred prečítanými, doškrtanými, vyfarbenými textami postupne objavovali niektoré kľúčové lewisovské idey kresťanského žitia a rastu.

Seminár Kolégia Antona Neuwirtha Škola viery C. S. Lewisa sa konal v Ivanke pri Dunaji 4. – 6. septembra 2026.

Dá sa povedať, že sme cez škárky nazerali „za oponu“ a aspoň v zábleskoch odkrývali ťažko uchopiteľné pojmy radosti, krásy, túžby… Rozmýšľali sme o zázrakoch tak, ako ich videl sv. Atanáz: ako o Božích činoch v stlačenom alebo budúcom čase. V tomto zmysle neodporujú logike a prírodným procesom a diametrálne sa odlišujú od „zbytočných“, alebo dokonca „desivých“ zázrakov z rozprávok.

Cez úvahy o bolesti a viere sme prenikali k Lewisovmu poznaniu „poddávania sa“ Bohu, zabíjania svojho ja a plnej odovzdanosti. Sám C. S. Lewis skromne pripomínal, že ani on tieto levely nedosahuje a princíp „… už ste dostali a budete to mať“ pri nevypočutých modlitbách presahuje úroveň jeho zbožnosti.

Z našej pestrej 16-člennej skupinky sa preto nikto nemusel cítiť nedostatočný. Zapojili sa znalci diela C. S. Lewisa, ktorí s lektorkou – prekladateľkou Evou Baloghovou – viedli kompetentné partnerské dišputy o tom, či uvažovaním o platnosti a spoľahlivosti nášho rozumu a jeho nadprírodnom statuse dosahujeme „neuspokojivé“, alebo „znepokojivé“ výsledky…

Svedectvá zo svojich životov zdieľali lekárky, fyzička, bankár, psychologička, kňazi aj študentky čerstvo prijaté na univerzitu… Modlili sa a víno spolu po večeroch pili rímski aj grécki katolíci, kalvínka aj baptisti. Výsledkom bola potreba mať „ešte“ a „viac“. To znamená pre túžbu, krásu a radosť v živote každého niečo iné, konkrétne. Pre partiu to znamená nádej zísť sa znova.

… a podľa možnosti sa tak skoro nerozísť a pokračovať debatou vo vlaku. Do Košíc ostávajú ešte štyri hodiny.

Prof. Terézia Rončáková

Autorka je odborníčka na mediálny jazyk. Pôsobí v Ružomberku na katedre žurnalistiky a tiež ako prodekanka Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity.

Víkendový pobyt Škola viery sa konal s podporou Kolégia Antona Neuwirtha 2, POLÁČEK & PARTNERS a EUROPUR.