
Po rokoch sympatizovania a podpory Kolégia Antona Neuwirtha nahliadol za múry kaštieľa. Manažér Peter Pavlovič pochádza z Bratislavy, pracuje ako konzultant v Prahe a čerstvo sa zúčastnil už tretieho ročníka vzdelávacieho pobytu Byť mužom. Aká je jeho reflexia udalostí posledných dní?
Kolégium evidujem už takmer od jeho vzniku. Pamätám si, ako som čítal rozhovor s Martinom Luteránom v časopise .týždeň asi rok po založení KAN, a už vtedy som cítil, že ide o výnimočný projekt – zvlášť na slovenské pomery.
Kolégium som neskôr počas vysokej školy začal podporovať malým mesačným príspevkom a robím tak dodnes.
KAN som ale dlho vnímal len „zvonka“, no chcel som mať aj bližšiu osobnú skúsenosť. Keďže som mal posledný rok počas svojho sabaticalu viac priestoru, absolvoval som počas neho štyri kurzy Kolégia Online, a vďaka nim sa mi to čiastočne splnilo.
Kurzy boli skvelé, ale samozrejme online formát neumožňuje prísť za niekym po skončení formálnej časti a ďalej pokračovať v neformálnej diskusii, či už k téme alebo aj mimo nej. Preto som sa potešil, keď som sa na tohtoročnej Kolégium Garden Party dozvedel o letných celovíkendových kurzoch Kolégium Offline, ktoré prebiehajú priamo v kaštieli v Ivanke pri Dunaji.
Som veľmi rád, že programový obsah pobytu a semináre ma „donútili“ bližšie zakúsiť formy umenia, ktoré išli celý život tak trochu mimo mňa – poézia, sochárstvo, maliarstvo. Semináre nad veľkými dielami z týchto oblastí mi ukázali, alebo aspoň dali malú ochutnávku toho, ako sa dá pri pohľade na ne sám seba pýtať správne otázky a vidieť v nich oveľa viac, než je často vidieť na prvý pohľad.
Už na online kurzoch som zistil, a tu som si to znova potvrdil, že vďaka kvalitnej diskusii a pohľadu ďalších cca 10-12 ľudí dostane človek možnosť nájsť úplne iné rozmery a hĺbku aj vo formách, ktoré sú mu osobne bližšie – v mojom prípade ide o film, esej a prózu.

Prekvapilo ma napríklad, akú dlhú a širokú diskusiu o vzťahu medzi amatérskym a profesionálnym športom spustil film Chariots of Fire, pričom to samotné zďaleka nebola hlavná téma filmu. Vďaka tejto diskusii som čiastočne pochopil, aký bol na toto rozdelenie pohľad na začiatku 20. storočia. Následne som si pri nej uvedomil, ako neskorší rozvoj profesionálneho športu v kombinácii s technológiami a novými formami médii spôsobili, že dnes si často ešte aj do amatérskeho športu zanášame tie prvky, ktorým sa mnohí bránili práve jasným vymedzením sa voči profesionálnemu športu.
Ako už vyššie naznačujem, mojou primárnou motiváciou pre účasť neboli semináre a diskusie (hoci aj na tie som sa tešil), ale spoznať skvelých ľudí. A práve to je to, čo tento formát umožnil na jednotku. Medzi seminármi vznikal priestor pre menej formálne diskusie pri káve, obede a podobne.
Socializačným highlightom víkendu bol za mňa jednoznačne sobotný večer: slávnostná večera a po nej whisky night s prezentáciou aj ochutnávkou kvalitnej whisky pod vedením Ľubomíra Slocíka. Tá úplne plynule prešla do improvizovaného hudobného programu. Improvizovaný tu ale myslím v tom najlepšom slova zmysle – bol som šokovaný, keď som videl ako ľudia, ktorí sa predtým nikdy nevideli, hrajú skoro dve hodiny nepretržite ako zohratá kapela na klavír, akordeón, gitaru a basu.

Napriek tomu, že v ten deň ma trochu zradilo zdravie a už od desiatej večer som každých desať minút hovoril, že musím ísť spať, atmosféra, ktorú chalani-hudobníci vytvorili, v kombinácii s mojim FOMO (fear of missing out), ma na „koncerte“ udržala až čosi po polnoci.
Som naozaj rád, že po toľkých rokoch „pasívneho“ sympatizovania s KAN som mal možnosť na víkend nahliadnuť za múry kaštiela a potvrdiť si, že to pozitívne, čo na mňa dýchlo z projektu Kolégia, keď som o ňom prvýkrát čítal, bol založený na niečom skutočnom.
Peter Pavlovič
Autor je absolvent Fakulty manažmentu Univerzity Komenského, pracuje v Prahe ako management consultant.
Nechcete byť len pasívnym pozorvateľom Kolégia? Od 5. októbra otvárame ďalších osem nových online kurzov Kolégia Online. Nepremeškajte vašu šancu duchovne rásť.


