Štúdium v Univerzitnom kolégiu sa završuje aj napísaním eseje, v ktorej študenti-absolventi reflektujú to, čo za rok či dva nadobudli a zažili. Teraz si môžete prečítať pohľad čerstvého absolventa 17. ročníka Univezitného kolégia (KAN17) Benjamína Fečíka.
Keď sa obzriem za uplynulým rokom v Kolégiu, uvedomujem si, že to bol asi najintenzívnejší rok môjho života. Nepriniesol mi len nové vedomosti či priateľstvá, ale predovšetkým priestor zastaviť sa, lepšie spoznať samého seba a zamyslieť sa nad tým, akým človekom chcem byť. Chcel by som sa teraz na tento rok pozrieť práve cez tri piliere Kolégia.
Z akademického hľadiska mi Kolégium ponúklo možnosť premýšľať nad témami, ku ktorým by som sa inak pravdepodobne nedostal. Semináre, tutoriály či diskusie ma naučili pozerať sa na otázky z viacerých perspektív a nebáť sa klásť si náročné otázky. Nešlo len o získavanie nových informácií, ale o rozvíjanie kritického myslenia a schopnosti viesť kultivovaný dialóg aj s ľuďmi, ktorí mali odlišné názory.
Zistil som, že skutočné vzdelávanie nespočíva len v hľadaní správnych odpovedí, ale aj v ochote priznať si, že nie všetkému rozumiem.
Komunitný život bol úplne iný, ako som očakával. Keď som do Kolégia prichádzal, nepovažoval som ho za niečo podstatné. Myslel som si, že bude príjemným doplnkom popri štúdiu. Nakoniec sa však stal tým najcennejším, čo si z Kolégia odnášam. Život v Kolégiu znamenal každodenné stretávanie sa s ľuďmi, ktorí ma inšpirovali svojimi príbehmi, hodnotami aj odhodlaním pracovať na sebe.
Vďaka ich úprimnosti, spätnej väzbe a vzájomnej dôvere som začal lepšie chápať, kto som, čo ma formuje a na čom potrebujem ďalej pracovať.

Duchovný rozmer bol s komunitou úzko prepojený, no zároveň som si uvedomil, že nevzniká automaticky. Kolégium vytváralo množstvo príležitostí – spoločné modlitby, duchovné obnovy či rozhovory s ľuďmi, ktorí sa snažili hľadať pravdu. To však samo osebe nestačí. Človek sa musí vedome rozhodnúť tento pilier budovať a venovať mu čas.
Duchovný život nie je niečo, čo sa rozvíja samo od seba, ale vyžaduje si pravidelné rozhodnutie a osobnú iniciatívu.

Počas roka som sa zlepšil najmä v schopnosti reflektovať svoje správanie a pracovať na sebe. Viac si uvedomujem svoje silné aj slabé stránky a už ich nevnímam ako niečo nemenné, ale ako výzvu na ďalší rozvoj. Naučil som sa lepšie narábať so svojím časom a otvorenejšie komunikovať. Teraz si oveľa viac uvedomujem, že človek rastie predovšetkým vo vzťahoch. Nie vtedy, keď je sám, ale keď sa nechá formovať ľuďmi, ktorí chcú preňho skutočné dobro.
Keď som do Kolégia prichádzal, očakával som kvalitné vzdelávanie a priestor na duchovný rast. To všetko som našiel. Nečakal som však, že najväčšou hodnotou budú ľudia, ktorých tu stretnem. Práve vďaka nim si odnášam hlbšie priateľstvá, lepšie poznanie seba samého a množstvo skúseností, ktoré ma budú sprevádzať a formovať môj život ešte dlho.

Keď dnes hodnotím tento rok, odchádzam predovšetkým s vďačnosťou. Vďačnosťou za čas a priestor na rast, vďačnosťou za ľudí, ktorých som spoznal, za priateľstvá, ktoré vznikli, aj za všetko, čo som sa vďaka nim naučil o sebe. Verím, že práve tieto skúsenosti budú mať pre môj ďalší život veľmi veľkú hodnotu.
Kolégium pre mňa nebolo len miestom štúdia, ale miestom, kde som urobil dôležitý krok na ceste k lepšiemu poznaniu seba samého.
Benjamín Fečík
foto: KAN/Barbora Likavská
Kolégium Antona Neuwirtha chce vzdelávaním vysokoškolákov prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva. Vaše otvorené srdcia nám pomáhajú robiť to najlepšie, ako vieme. Svoju štedrosť môžete prejaviť cez náš nový darcovský portál. Ak je to pre vás možné, odporúčame zriadiť si pravidelnú podporu. Ďakujeme!