Z hviezdneho prachu vznikol život. A z neho bytosť, ktorá sa pýta: „Prečo?“
Dva skoky, ktoré veda (aspoň zatiaľ) nevie vysvetliť a ktoré ma neprestávajú fascinovať.
Vždy sa veľmi rád vraciam do kaštieľnych priestorov Kolégia Antona Neuwirtha. Pripomínajú mi vzácny a transformačný rok, ktorý sa mi tam doprialo prežiť. Tentoraz som mal príležitosť vystúpiť na konferencii pre absolventov Kolégia (KANferencia sa konala 7. februára 2025) s prednáškou o téme, ktorá nesúvisí s mojou prácou konzultanta. A predsa sa ma bytostne týka.
Nie preto, že by som mal odpovede. Ale preto, že mi kladie otázky, ktoré majú silu zmeniť spôsob, ako sa pozerám na svet.


Cieľom prednášky bolo priblížiť dve najväčšie záhady, ktoré moderná veda pozná, ale nevie vysvetliť:
🔹Ako z neživej hmoty vznikol život?
🔹Ako zo živého organizmu vznikla vedomá bytosť, ktorá si uvedomuje samu seba?
Hovorili sme o zázraku života, ktorý sa zrodil z hviezdneho prachu. O bunke, ktorá z neživých chemikálií začala žiť, rásť a rozmnožovať sa. O tom, že vedomie nie je len funkcia mozgu, ale hlboký, subjektívny zážitok bytia.
Dotkli sme sa aj týchto otázok:
🔹Ako je možné, že z neživej hmoty vznikol život?
🔹Kedy a ako vzniklo vedomie (subjektívna skúsenosť, „qualia“)?
🔹Je vznik vedomia kompatibilný s postupnou evolúciou, alebo ide o skok?
🔹Odkiaľ pochádza naša slobodná vôľa a morálka?
Nie som vedec, filozof ani teológ. Som len človek, ktorého tieto témy hlboko oslovujú a ktorý verí, že žasnúť nad podobnými otázkami je začiatok poznania. Zároveň asi neviem čo zo sebou, a preto po večeroch riešim filozofický program Študentská agora. Ide o akademický program, kde cez štúdium filozofie a rozhovor pestujeme schopnosť myslieť samostatne, klásť otázky a objavovať nové perspektívy.
Svet konzultingu a inovácií, v ktorom sa dennodenne pohybujem, je často veľmi konkrétny: úlohy, výstupy, ciele.
O to viac si vážim možnosť na chvíľu sa zastaviť a premýšľať o veciach, ktoré nevieme „zmerať“, ale ktoré robia náš život ľudským.
Andrej Sňahničan
Autor je absolvent Univerzitného kolégia Antona Neuwirtha.
Pôvodne vyšlo na Linkedinovom profile autora. Publikované s jeho súhlasom.
Chceme sa dotknúť hviezd. A ich Tvorcu, ktorý hviezdy rozsypal po nebi. Ďakujeme za vašu podporu činnosti Kolégia na číslo účtu: SK8911000000002669752115