Logika

Logika je časťou filozofie, ktorá študuje a pozerá sa na to, ako sa v jazyku prenáša zmysluplnosť či pravdivosť. Samotné slovo logika je odvodené z gréckeho logos, čo znamená slovo, reč alebo rozum. Pre zjednodušenie si predstavme, že logika je niečo ako GPS zariadenie, s ktorým ak vieme pracovať a nechať sa ním viesť, nám povie, kde a kedy odbočiť alebo neodbočiť. Rozdiel je ten, že nejazdíme po asfaltovej ceste, ale cestujeme svetom myšlienok a nesnažíme sa docestovať do cieľa, ale „docestovať“ k nejakému zmysluplnému myšlienkovému záveru. Logika je pre nás však dôležitá aj z iného dôvodu.

Antická filozofia definuje človeka ako rozumové zviera a podľa tejto definície je človek schopný uvažovania, usudzovania, a teda vie odôvodniť svoje konanie. Inými slovami – vie odhaliť platnosť a pravdivosť nejakých výrokov, a tiež vie uviesť dôvody, prečo veriť, že je niečo pravda a niečo nie. Keď sa ale bližšie pozrieme na túto ľudskú schopnosť, vidíme, že tento druh rozmýšľania má medzi ľuďmi spoločné formy či štruktúry, a sú to práve ony, ktorými sa logika zaoberá.

Ak sa pohneme v tomto pozorovaní o krok vpred, vidíme, že základná štruktúra ľudského uvažovania je založená na pohybe od premís k záveru. Inak povedané, záver je nejaké tvrdenie, ktorého pravdivosť sa snažíme dokázať, a premisy sú dôvody či dôkazy, ktoré túto pravdivosť potvrdzujú. Triviálny príklad: záverom môže byť tvrdenie, že „Jack má štyri nohy“, a jeho pravdivosť by som odôvodnil tým, že (1) „Všetky psy majú za normálnych okolností štyri nohy“, (2) „Jack je pes“.

Existujú tri základné druhy vyvodzovania (inferencie), ktorými sú indukcia, dedukcia a abdukcia. Pozrime sa na tie najznámejšie, teda prvé dva. Pri indukcii ide o myslenie, pri ktorom všeobecný záver vyvodzujeme z konkrétnych premís, a tento záver je pravdivý s istou dávkou pravdepodobnosti. Napríklad labute, ktoré som doteraz videl, boli biele, a z toho vyvodzujem, že všetky labute sú biele. V prípade dedukcie je smer vyvodzovania obrátený. Ide o myslenie, pri ktorom zo všeobecných alebo univerzálnych premís prichádzame k jednotlivému, konkrétnemu záveru. Príklad: Všetci ľudia sú smrteľní. Ja som človek. A teda som smrteľný.

Cielene som pri indukcii povedal, že jej záver je pravdivý nie s istotou, ale s istou mierou pravdepodobnosti, a to preto, lebo indukcia a dedukcia sa v tejto miere líšia. Indukciou sa dostaneme k záveru, ktorý je vždy iba pravdepodobný – nikdy nie je istý. Ak by boli napríklad všetky labute, ktoré som kedy videl, biele, nie je nevyhnutne isté, že všetky existujúce labute naozaj biele sú. Na druhej strane ak sú všeobecné premisy dedukcie pravdivé, záver musí byť nevyhnutne pravdivý. Ak je všeobecne pravdivé, že živé organizmy bez potravy neprežijú, potom je s istotou platné, že ani ja – ako ľudský organizmus – bez potravy neprežijem.

Logika je ľudskému premýšľaniu blízka tak, ako je vlastné telu dýchanie, a človek, ktorý túži viesť dobrý a slobodný život, sa musí tomuto umeniu učiť a trénovať sa v ňom.