Viac „kritického myslenia“ automaticky neprinesie lepšiu spoločnosť

Pred nejakým časom som mal možnosť prednášať na Konferencii Umenie byť ženou byť ženou. Hovoril som o tzv. kritickom myslení, ktoré je v dnešnej dobe v školstve veľmi rozoberané a celé školstvo sa sústredí na to, aby sme mali lepšie výsledky práve v kritickom myslení. Čo to ale je?

Najväčšie osobnosti západnej civilizácie – od starých Grékov až po koniec 19. storočia – žili, tvorili a vzdelávali bez potreby konceptu „kritického myslenia“, ktorý neskôr pomenoval John Dewey.
Po vyše 2000 rokov bol cieľ vzdelávania jasný: formovať celostne rozvinutého človeka schopného žiť dobrý život. Nie iba človeka s technickými zručnosťami, ale človeka s intelektuálnymi a morálnymi cnosťami, ktorý by sa dobre uplatnil na trhu práce.

Nestačí preto tréning „kritického myslenia“, pár workshopov či viac diskusií v školách. Potrebujeme kultúru a vzdelávací systém, ktoré formujú myslenie a človeka. Toto myslenie nazývam dobrým myslením.

A čo je dobré myslenie?

Schopnosť vidieť realitu pravdivo, premýšľať v hĺbke a robiť rozumné rozhodnutia.

Ako sa trénuje?
• sústredením bez neustáleho vyrušovania,
• čítaním veľkých diel,
• písaním štrukturovaných textov,
• učením sa ovládať emócie,
• a poctivým hľadaním pravdy – nie iba snahou vyhrať argument.

Aj preto verím, že vzdelávanie musí byť oveľa viac než len prenos vedomostí. Má formovať celého človeka.

Martin Luterán

Autor je rektor Kolégia Antona Neuwirtha.

Vyšlo pôvodne 18. mája 2026 na Linkedinovom profile autora

V dielach Kolégia sa snažíme ponúkať dobré myslenie ako schopnosť vidieť realitu pravdivo, premýšľať v hĺbke a robiť rozumné rozhodnutia. Podporíte nás v tejto formácii? Ďakujeme, že sa zaradíte medzi našich podporovateľov a pomôžete našim študentom myslieť dobre, pravdivo a krásne.