Nové gymnázium v Bratislave: Cieľom je formovať celého človeka – myslenie, cítenie aj konanie
Štefan Murárik približuje víziu nového bratislavského gymnázia. Dôraz kladie na formáciu celého človeka,
Prinášame vám ukážku z novej knihy Prelet novovekom, ktorú napísali Matúš a Katarína Sitárovci. Našu novú publikáciu sprevádzajú nádherné ilustrácie Júlie Šimovej. Knižku si môžete kúpiť samostatne alebo vo zvýhodnenom balíku celej série Dejiny v príbehoch. Na nasledujúcich riadkoch nájdete prvú kapitolu novoveku – a rovnako prvú kapitolu skvelého nového knižného titulu. Obsahuje ešte ďalších 39 vzrušujúcich príbehov, dohromady 40 kapitol, ktoré čitateľov každého veku so zatajeným dychom prevedú od konca 15. storočia až na záver toho dvadsiateho. Čo bude ďalej?
Dobytie Konštantínopolu Turkami a ich ďalší postup na západ spôsobovali Európanom veľa problémov. Okrem iného aj ten, že sa takmer okamžite prerušil obchod medzi Európou a Áziou. Dovtedy Európania nakupovali z Ázie hodváb, korenie, kovy, sklo i papier. Obchodníci chodievali po súši po takzvanej Hodvábnej ceste. Tá však viedla aj cez územia, ktoré teraz obsadila Osmanská ríša. A osmanskí Turci už tadiaľ nechceli dovoliť európskym obchodníkom prechádzať.
Európania preto začali hľadať inú cestu. Snažili sa dostať do Ázie po mori. Skúšali to napríklad okolo Afriky, ale táto cesta bola dlhá a nebezpečná.
Janovský moreplavec Krištof Kolumbus však prišiel s celkom iným nápadom: „Veď zem je guľatá! Vyrazím z Európy na západ, oboplávam zemeguľu a prídem do Indie z opačnej strany! A nebude to trvať mesiace, iba týždne.“
Krištofovi jeho plán nevyšiel a do Indie sa nikdy nedostal. Ale i tak sa z neho stal najslávnejší objaviteľ. Namiesto cesty do Indie našiel niečo celkom iné, nový svetadiel, Ameriku.
Kolumbus sa teda chcel dostať do Indie západnou cestou cez Atlantický oceán. Vo výpočtoch však rátal s tým, že zem je oveľa menšia, ako v skutočnosti je. Preto ho všetci od cesty odhovárali: „Nepočítal si správne. Zem je väčšia, než si myslíš. India je ďaleko, nedostaneš sa až k nej.“ Kolumbus bol však veľmi tvrdohlavý. Nenechal sa odradiť a o svojom pláne všetkých neúspešne presviedčal dlhých deväť rokov.
Vytrvalo sa pokúšal nájsť niekoho, kto by drahú výpravu do Indie zaplatil. Preto obiehal panovníkov, ktorí by mu mohli pomôcť. Skúšal to v Portugalsku, v Španielsku aj v Anglicku. Všade jeho riskantný plán odmietali. Kolumbus sa nevzdával. Svojmu cieľu zasvätil celý život. Chcel totiž nielen pomôcť európskemu obchodu, ale aj šíreniu kresťanstva v ďalekých krajinách.
Napokon predsa len uspel v Španielsku. Katolícke veličenstvá Ferdinand a Izabela po dlhej vojne o oslobodenie Španielska súrne potrebovali peniaze. Zapáčila sa im predstava, že by kontrolovali obchodné cesty s drahými tovarmi z ďalekých krajín. Preto sa rozhodli Kolumba podporiť a poskytli mu všetko, čo potreboval na plavbu.
Kráľovná Izabela určila Kolumbovi na plavbu do Indie tri karavely. Karavely boli malé, pôvodne rybárske lode. Boli však veľmi rýchle a mali trojuholníkové plachty, vďaka ktorým sa dokázali plaviť aj proti vetru. Často ani neboli pokryté palubou alebo iba na časti lode.
Kolumbus nakoniec dostal iba dve karavely, zvané Pinta a Niňa, čo znamená „maľovaná“ a „dievčatko“. K nim dostal ešte jednu väčšiu loď, karaku. Karaky sa vyvinuli z karaviel, boli väčšie a ťažšie a používali sa najmä na prevážanie tovaru po Stredozemnom mori. Boli pomalšie než karavely a väčšinou mali obdĺžnikové plachty, ktoré dokázali zachytiť viac vetra.
Kolumbova karaka sa volala Santa Maria. Toto meno jej dal samotný Kolumbus na počesť Panny Márie. Predtým sa volala La Gallega, lebo bola vyrobená v španielskej Galícii. Aj keď bola Santa Maria z týchto troch lodí najkrajšia a najväčšia, mala iba 19 metrov. V tom čase existovali aj oveľa väčšie lode.
Všetky tri Kolumbove lode boli staré. Jedna z nich, Pinta, bola dokonca staršia ako on sám. Na takýchto lodiach sa chcel vydať na šíry oceán. Na rybárskych loďkách a jednej obchodnej lodi, určených na plavbu po Stredozemnom mori! Vieš si predstaviť, že mal veľký problém zohnať na takúto šialenú plavbu námorníkov. Sú to síce dobrodružné povahy, ale plavby do neznáma sa báli. Preto Kolumbus dokonca sľúbil štyrom väzňom zmiernenie trestu, ak pôjdu s ním.
Kolumbove lode napokon vyplávali zo Španielska, ale Pinte sa po troch dňoch zlomilo kormidlo. Kolumbus podozrieval posádku, že ho zlomila schválne. Ak to aj námorníci urobili naschvál, pred cestou ich to nezachránilo. Na Kanárskych ostrovoch Pinte kormidlo vymenili a Nine zasa plachty z trojuholníkových na obdĺžnikové. Potom pokračovali v plavbe.
Kolumbus nevedel, ako dlho mu plavba potrvá. Preto si na lode nabral zásoby na celý rok. Nasolené mäso, lodné sucháre, ovocie a pitnú vodu, lebo v mori bola iba slaná. Pre obrovské množstvo sudov sa námorníci na malých loďkách nemohli takmer ani pohnúť, nieto ešte vyspať. V spánku im bránil aj otravný hmyz a hlodavce.
Všetci mali strach z dlhej a neistej cesty. Ale Kolumbus mal tajnú zbraň. Poznal tropické vetry zvané pasáty, vďaka ktorým dokázali jeho lode prejsť cez oceán rýchlejšie.
Aj keď išli rýchlo, po šírom mori sa plavili už mesiac, a nikde nevideli zem. Začali šomrať, aj sa nahlas búriť. „Veď nám sľúbil, že to potrvá týždeň alebo dva!“ Vodcom nespokojencov sa dokonca stal kapitán Pinty. Kolumbus predstúpil pred vzbúrencov s plamenným burcujúcim prejavom: „Muži! Nezabúdajte, že aj Izraeliti na ceste z Egypta šomrali proti Mojžišovi! A ten ich predsa priviedol až k zasľúbenej zemi! Pomyslite si, koľká sláva vás čaká, keď uvidíte krajiny, ktoré nikto z vašich blízkych nikdy nevidel! Keď uvidíte bohatstvá a slávu, o ktorých sa nikomu z nich ani len nesnívalo! Keď aj vy sami budete bohatí viac, než si dokážete predstaviť. Ba čo viac, čaká vás aj nebeská odmena za to, že prinášame Krista pohanským národom! Sťažujte sa, koľko chcete, ja musím ísť do Indie. A pôjdem, až kým ju s Pánovou pomocou nenájdem. Kto ako prvý uvidí zem, odmena ho neminie!“ Voľky-nevoľky sa zasa pustili do práce a pokračovali v plavbe.
Po piatich týždňoch plavby po šírom oceáne, ktoré sa zdali byť večnosťou, námorníci zo Santa Marie, Pinty a Nine konečne spozorovali na nebi veľké kŕdle vtákov. Skúseným moreplavcom bolo hneď jasné, že pevnina nemôže byť ďaleko. A nemýlili sa. 13. októbra 1492 hlásil námorník z vyhliadkového koša Pinty: „Zem na obzore!“ Dorazili do Ameriky. Presnejšie to bol ostrov blízko Ameriky, ktorý Kolumbus nazval San Salvador, čo znamená Svätý Spasiteľ.
Ľudí, ktorých Kolumbus našiel na ostrove, pomenoval Indiáni, lebo si myslel, že je v Indii. Ako správny cestovateľ si všetko, čo na cestách zažil, zapisoval do denníka a o Indiánoch si zapísal:
„Mali by byť dobrými a zručnými služobníkmi, lebo veľmi rýchlo opakujú, čo im hovoríme. Myslím si, že sa z nich veľmi ľahko môžu stať kresťania, pretože sa zdajú byť bez vyznania…
Podaroval som im červené čiapky, sklenené ružence a mnoho iných vecí nízkej hodnoty, čo im urobilo veľkú radosť. Oni nám priniesli papagáje a bavlnenú priadzu. Zdalo sa mi, že títo ľudia sú chudobní. Nenosia a nepoznajú zbrane.”
Kolumbus nejaký čas pobudol na San Salvadore a plavil sa z ostrova na ostrov. Po troch mesiacoch sa Santa Maria, Niňa a Pinta vydali na spiatočnú cestu. Do Európy sa však vrátili iba dve menšie lode. Santa Maria narazila na koralový útes pri dnešnom ostrove Haiti a rozbila sa. Bolo to na Štedrý večer roku 1492. Kolumbus dal vrak vytiahnuť na breh a z dreva, ktoré zo Santa Marie ostalo, postavili malú pevnosť, ktorú nazvali Vianoce (La Navidad).
Do Ameriky sa vrátil ešte trikrát. S dovolením španielskeho kráľovského páru sa stal vládcom nad územiami, ktoré tam objavil. Snažil sa získať pre Španielov zlato, ale priniesol do Európy aj nové plodiny, ako sú zemiaky, kukurica či rajčiny.
Kolumbova vláda nad Indiánmi bola občas veľmi krutá. Preto Kolumbus strávil koniec života v jednom kláštore v Španielsku, kde sa modlil a prosil Boha o odpustenie.
Do konca života bol presvedčený, že objavil novú cestu do Indie. Preto tento nový svetadiel po ňom nepomenovali, hoci ho objavil. Nesie meno florentského cestovateľa Ameriga Vespucciho, ktorý cestoval do Ameriky niekoľko rokov po Kolumbovej prvej plavbe. Amerigo precestoval veľkú časť južnej Ameriky a práve on vyhlásil, že to nie je Ázia, ale nový svetadiel, či ako sám napísal, Nový svet.
Objaviť novú cestu do Indie sa podarilo až niekomu inému.
