Kolégium dáva študentom výhodu, ktorú na iných školách nedostanú
Ako sa dá trénovať kritické myslenie v praxi? Ako to robí Univerzitné kolégium?
Lekárka a univerzitná profesorka Daniela Ostatníková je oceňovanou svetovou výskumníčkou autizmu. Členka Rady poradcov Kolégia získala v tomto roku plaketu Jána Amosa Komenského na svojej alma mater – bratislavskej Univerzite Komenského. „Slovensko je postihnuté odlivom mozgov,“ hovorí v našom otvorenom rozhovore. „Zázračná pilulka ale neexistuje.“
Svoje profesijné zameranie ste zasvätili oblasti normálnej a patologickej fyziológie, ktorá sa venuje fungovaniu a poruchám ľudského organizmu. Prečo ste sa počas štúdia i vašej ďalšej výskumnej práce zamerali práve na autizmus?
Počas môjho štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som ani netušila, že sa budem venovať autizmu. K tejto téme som sa dostala cez výskumné štúdie, v ktorých sme sledovali vplyv hormónov na schopnosti priestorovej orientácie u intelektovo nadaných detí. Bola to dlhá cesta, plná vedeckého zanietenia v spolupráci s mojimi študentmi, s ktorými sme sledovali aj účinok pohlavných hormónov na špecifické kognitívne schopnosti u mladých dospelých mužov a žien.
V prvej dekáde tohto tisícročia bolo povedomie o autizme na Slovensku mizivé. Na zahraničných univerzitách, ktoré som navštívila, však boli už vybudované centrá, v ktorých sa deti s autizmom diagnostikovali, a zavádzali sa intervenčné postupy na pomoc týmto deťom aj ich rodinám. Spoznala som odborníkov, ktorí nás prišli učiť o tom ako sa robí diagnostika aj o intervenčných metódach.
Spolu so šírením povedomia o autizme na Slovensku sme pozývali odbornú verejnosť a rodičov na prednášky a workshopy vedené zahraničnými odborníkmi, Deti sme prostredníctvom ich rodičov pozývali k účasti na výskumných štúdiách, v ktorých sme hľadali príčiny tejto neurovývinovej poruchy. Psychické poruchy sú tie najťažšie, sú bremenom nielen pre tých, ktorí nimi trpia, ale aj pre ich rodiny. V priebehu našich výskumných projektov sme si vytvorili s mnohými rodičmi detí s autizmom vzácne prepojenie. Deti pomáhajú pri odhaľovaní príčin a my pomáhame objavovať silné stránky ľudí s autizmom, aby sme im mohli pomôcť pochopiť svoje odlišnosti, vysporiadať sa s nim a pomocou intervencií nájsť dôstojnú cestu životom.
Ako spomínate, povedomie o autizme a prístupe k ľuďom s touto poruchou bolo dlhé desaťročia slabé či dokonca tabuizované. Zmenil sa teda postoj slovenskej spoločnosti k tejto téme k lepšiemu?
Určite áno, za posledných 15-20 rokov sa výrazne demýtizujú duševné poruchy a myslím, že ani na Slovensku už niet človeka, ktorý by nepočul o autizme. Rodičia autistických detí sa už čoraz menej stretávajú s poznámkami o nevychovaných deťoch. Učíme sa akceptovať autistických jedincov a dávame im čoraz viac možností zaradiť sa do spoločnosti. Existujú napríklad kaviarne, v ktorých obsluhujú ľudia s autizmom.
Rodičia autistických detí sa už čoraz menej stretávajú s poznámkami o nevychovaných deťoch
Niektoré firmy sa tiež zapájajú do inkluzívnych projektov. Obchodné reťazce zavádzajú tiché hodinky bez hudby a hluku, aby si mohli rodičia s deťmi s autizmom nakúpiť bez stresu. Učíme sa akceptovať ľudí s autizmom. Kľúčom je individuálny prístup a spolupráca rodiny, odborníkov a komunity.
V roku 2013 ste založili Akademické centrum výskumu autizmu (ACVA), ktoré sa špecializuje na výskum porúch autistického spektra. Bolo potrebné a nutné vytvoriť jediné takéto centrum na Slovensku? Čo považujete za doterajší najväčší úspech tohto centra?
Akademické centrum výskumu autizmu je zatiaľ jediné akademické pracovisko na Slovensku, ktoré sa venuje výskumu príčin tejto neurovývinovej poruchy na základe interdisciplinárnej spolupráce. Vzniklo s cieľom poskytnúť deťom s autizmom, ich rodičom a odborníkom kvalitné služby na poli skríningu, diagnostiky, vzdelávania a výskumu. Všetko na dlhej ceste nášho snaženia bolo dôležité a ťažko povedať, čo je najväčším úspechom. Možno to, že dnes sme školiacim pracoviskom pre študentov a odborníkov v problematike porúch autistického spektra .Podieľali sme sa na tvorbe štandardných postupov pre poruchy autistického spektra, ktoré sú zverejnené vo Vestníku ministerstva zdravotníctva od roku 2021, podali sme návrh na vznik centier pre poruchy autistického spektra z Plánu obnovy a odolnosti SR,a bude veľkým krokom vpred, ak sa ich podarí vybudovať.
V spolupráci s českým vydavateľstvom prekladáme do slovenčiny štandardný nástroj ADOS, napísali sme odbornú publikáciu o autizme pre odborníkov aj laickú verejnosť „Autizmus od A po Z“. Naša výskumná práca dostala Slovensko na mapu výskumu autizmu vo svete.
Rodičom dodávame odvahu a nádej ďalej prekonávať všetky prekážky a trápenia.
Ale asi najväčším úspechom je, že naše snaženia a výsledky sú užitočné pre ľudí, ktorí to potrebujú. Veľmi ma teší, že sa podieľame na zlepšovaní života mnohých detí s autizmom a dodávame rodičom odvahu a nádej ďalej prekonávať všetky prekážky a trápenia.
Vaším ďalším krokom k osvete a liečbe poruchy autistického spektra bola aj legislatívna úprava v sociálnej, zdravotnej a aj finančnej podobe. Čo sa zmenilo?
Áno, spolupracovali sme aj spolupracujeme s ministerstvom zdravotníctva, poslancami, aj neziskovými rodičovskými organizáciami pri štandardizácii diagnostických aj intervenčných postupov a v prístupe k ľuďom s autizmom. Sme radi, že sú dostupné skríningové nástroje v ambulancii primárneho pediatra a využívajú sa pri pravidelných prehliadkach a posudzovaní psychomotorického vývinu detí. Tiež sa tešíme dobrej spolupráci s klinickými pracoviskami konkrétne s Klinikou detskej psychiatrie LF UK a Národným ústavom detských chorôb, aj s Psychiatrickou klinikou LF UK, kde poskytujú diagnostiku aj poradenstvo dospelým ľuďom s autizmom.
Verím že diagnostika aj intervencia bude v krátkej budúcnosti dostupnejšia a najmä, že dokážeme poskynúť deťom s autizmom personalizovaný prístup k vzdelávaniu na základe ich schopností, aby dostali možnosť zapojiť sa do pracovného procesu.
Získali ste viaceré prestížne ocenenia, ako napríklad Slovenka roka v kategórii veda a výskum (2012), Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2020), ste laureátkou ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania či najnovšie vás poctili plaketou Jána Amosa Komenského (2025). Má pre vás niektoré z nich mimoriadnu hodnotu?
Všetky ocenenia si vážim, boli pre mňa vždy veľkým povzbudením na ceste k ďalším cieľom. To, že moja práca je viditeľná, nie je len moja zásluha, ale všetkých mojich študentov, kolegov spolupracovníkov, ktorí sa denne venujú deťom a ich rodičom, a tiež výskumným projektom, v ktorých sa snažíme nájsť vhodný diagnostický marker a odhaľovať príčiny tejto poruchy. Za každým človekom s autizmom je veľký príbeh, ktorý s ním žije celá rodina aj okolie, a rovnako aj za každým z nás v Akademickom centre výskumu autizmu je jedinečná a dlhá cesta pátrania a objavovania záhadného fungovania mozgu týchto detí. Každý jeden objav či zistenie má mimoriadnu hodnotu, ktorá ďaleko prevyšuje hodnotu mojich ocenení.
Stále pôsobíte medzi študentmi. Čo vám práca s mladými ľuďmi prináša?
Výskum a vzdelávanie sú dve súčasti univerzitnej podstaty – vysokoškolský učiteľ, ktorý pracuje na výskume konkrétnej problematiky, môže motivovať a viesť svojich študentov k záujmu o problém a chuť pokračovať v bádaní. Univerzita by mala byť prostredím, v ktorom sa navzájom ovplyvňujú ľudia, ktorí túžia po vzdelaní a objavovaní, mala by byť miestom, kde pedagógovia svojim vlastným osobným príkladom nadchýnajú pre vzdelanie svojich študentov aby dokázali získané informácie premeniť na poznatky a v konečnom dôsledku na múdrosť. Dnes je ľahko dostupných veľmi veľa informácií, problém je v ich hodnovernosti. Naše výskumné úsilie a celoživotné vzdelávanie v konkrétnom odbore nám učiteľom umožňujú sprostredkovať študentom na dôkazoch založené informácie a poznatky.
Pre mňa boli študenti hybnou silou pri všetkých výskumných projektoch aj výskumných snaženiach. Keby nebolo ich nadšenia a zvedavosti, nevzniklo by ani Akademické centrum výskumu autizmu. Vďačím im za veľa z toho, čo sme dosiahli a najmä za tú skvelú atmosféru zvedavého bádania, ktoré nepoznalo prekážky. Vytvorili sme spolu komunitu ľudí, ktorí túžili po poznaní. A v tom tkvie krása vzdelávania a vedeckého bádania.
Som napríklad veľmi hrdá na našich študentov, ktorí intervenčných centrách a scitlivujú deti s autizmom na návštevu pediatra alebo zubára. Je to úžasná škola pre budúcich lekárov ale aj veľká pomoc pre rodičov.
Máte nejaký svoj vedecký či pedagogický vzor?
Mojou inšpiráciou pre výskumné projekty bol už začiatkom tohto tísícročia Sir Simon Baron-Cohen, britský klinický psychológ a profesor vývinovej psychopatológie na University of Cambridge. Bol riaditeľom univerzitného centra pre výskum autizmu a na jeho pracovisku sa mohli učiť dvaja s mojich doktorandov, ktorý tam absolvovali výskumný pobyt. Prof. Baron-Cohen ma inšpiroval a povzbudil nielen k výskumu vplyvu testosterónu a jeho signalizácie na vznik autizmu ale aj k založeniu nášho centra na Lekárskej fakulte UK.
Okrem vzdelávania študentov na vysokoškolskej pôde sa venujete aj aktivitám, ktoré sú takpovediac „mimoškolské“. Ste členkou Rady poradcov pre Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré má za cieľ formovať mladých nielen po akademickej, ale aj hodnotovej stránke. V čom vidíte prínos tohto typu vzdelávania pre študentov?
Veda nemá jasný konkrétny cieľ, jej cieľom je poznávania. Pochopila som, že samotná cesta vedeckou kariérou je cieľom. Vedecká práca ma naučila trpezlivosti, vytrvalosti a pokore pred komplexným fungovaním ľudského organizmu.
Naučila ma, že pre každého z nás je veľmi dôležité kde vyrastáme, aké máme podnety, v akom sociálnom spoločenstve sa vyvíjame a aké hodnoty sme si osvojili. A preto som presvedčená, že len v prostredí, kde sa zoskupujú hodnotovo vyzretí učitelia s hodnotovo orientovanými študentmi sa dokáže vytvoriť atmosféra vzájomnej inšpirácie a hľadania pravdy a dobra.
Myslíte si, že aj vzdelávací model KAN má potenciál posunúť Slovensko tým lepším smerom? Jednoducho, môže slogan Kolégia „kvalitné vzdelávanie môže zmeniť svet“ nadobudnúť svoju platnosť?
Pedagogická práca aj na univerzite nie je len o sprostredkovaní vedomostí študentom. Je to proces, v ktorom sa formuje študentova osobnosť, hodnotový systém, prístup k práci a zodpovednosť k povolaniu, na ktoré sa pripravuje.
Kvalitné vzdelávania si vyžaduje kvalitných pedagógov, takých, ktorí dokážu byť vzorom a inšpiráciou pre svojich študentov. A v tom je prostredie Kolégium špecifické. Pridaná hodnota vzdelávania v KAN je okrem entuziazmu a lásky k svojej práci aj duchovne, hodnotovo a morálne vyzretí vzdelávajúci a túžba po pravde a hodnotách vzdelávaných. A ešte niečo veľmi špecifické a dôležité – súdržnosť, trpezlivosť a poslušnosť v službe druhým, to sa mi vidí ako základ pre osobné dozrievanie.
Dobré tímy, teda kritická masa kreatívnych študentov, ktorí zanietene riešia spoločný problém, sú predpokladom pre radosť zo štúdia a vzdelávania. Intelektuálna pokora a vnútorný pokoj je potom veľkou odmenou.
Buďme v závere trochu osobní (úsmev). Váš syn Viliam, politológ a expert na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť, sa radí medzi absolventov Kolégia. Ako ste vnímali túto jeho skúsenosť? Bolo mu Kolégium na osoh?
Jednoznačne áno, po všetkých stránkach. Som vďačná, že bol súčasťou KAN. Viackrát spomínal tri formačné piliere, na ktorých stojí nielen Kolégium, ale prakticky celá západná civilizácia: duchovný, intelektuálny a komunitný. Náš syn do Kolégia nastúpil prakticky ihneď po ukončení univerzitných štúdií v Taliansku a viem, ako bol prvé dni mierne zneistený, či spravil dobrý krok. Akékoľvek pochybnosti sa však rýchlo rozplynuli po tom, ako začali prvé aktivity a zistil, že presne v tomto prostredí sa dá úžasne rásť, ak sa tomu človek otvorí a ide do toho naplno. A napokon, v KAN si našiel aj svoju manželku, s ktorou majú krásny vzťah a my sa vďaka tomu tešíme z nášho malého vnúčika.
Viliam sa teda po štúdiách na Bolonskej univerzite vrátil na Slovensko, kde dnes pôsobí ako výskumník na Univerzite Komenského. Je dôležité, aby sa šikovní mladí ľudia vracali domov a tu zúročili zahraničné skúsenosti? Prečo?
Áno, je to tak. Len na doplnenie, pôsobí aj ako hlavný analytik a riaditeľ pre výskum v Adapt Institute, kde sa venuje témam medzinárodnej a národnej bezpečnosti a vybraným novým technológiám. Samozrejme, že je dôležité, aby naše deti priniesli späť na Slovensko to, čo sa v zahraničí naučili. Slovensko je veľmi postihnuté odlivom mozgov a stratou tých najvzdelanejších. Udržať si aj prilákať talent je základ úspechu štátu a národa. Darmo budeme hovoriť o rôznych iných výzvach, problémoch či hrozbách, keď tu nezostanú alebo sa sem nevrátia či neprídu ľudia, ktorí by súčasné spoločenské výzvy, problémy či hrozby vedeli riešiť kompetentne, dôveryhodne a konštruktívne. To všetko vyznieva ešte viac akútne v súvislosti s demografiou – už v najbližších desaťročiach tu budú na každého dôchodcu pracovať približne len dvaja ľudia v produktívnom veku.
Čo môžeme spraviť na odvrátenie odlivu mozgov, aby bola zo Slovenska lákavá destinácia, aby tu mladí chceli ostať žiť, pracovať a zakladať si rodiny?
Neexistuje žiadna zázračná „pilulka“ na vyriešenie takého komplexného problému. Je to súbor navzájom súvisiacich a prepojených faktorov. Začať by sme ale mohli napríklad tým, že mladým ľuďom vytvoríme na univerzitách (pravdaže aj skôr) a na pracoviskách motivujúce a inšpirujúce prostredie. Dobrý systém tvoria dobré inštitúcie, a dobré inštitúcie tvoria dobrí ľudia. Takže je to o ľuďoch a ich prístupe k druhým aj k samotnej práci. Ak mladí ľudia vidia, že ich učitelia či nadriadení tvorivo, poctivo a tvrdo pracujú, a pritom dávajú priestor mladým rásť a zároveň si ctia ľudskosť a morálne hodnoty, kvalita takého prostredia môže byť atraktívnejšia než lepšie platové podmienky v zahraničí.
foto: archív D. Ostatníkovej, Linda Kisková Bohušová
Každé dielo, ktoré mení ľudí aj spoločnosť, stojí na ľuďoch, ktorí mu veria. Vieme, že aj vy patríte medzi nich. Ďakujeme za vašu podporu činnosti Kolégia na číslo účtu: SK89 1100 0000 0026 6975 2115
