Menu
Rady skúseného básnika
MAGDALÉNA BORKOVÁ
Listy mladému básnikovi
Vo februári 1903 dostal 19-ročný Franz Xaver Kappus list, od ktorého si sľuboval odpoveď na tú azda najzávažnejšiu otázku, akú sa v tomto veku možno pýtať: „Čo mám robiť so svojím životom?“ Franz je, ako každý mladý človek, plný potenciálu. Kam sa len pozrie, vidí možnosti, ktorých by sa mohol chopiť, rôzne verzie toho, kým by sa mohol stať, no najmä pochybnosti o tom, čo vlastne sám chce. Študuje síce na vojenskej škole, no vo voľnom čase píše poéziu. Avšak majú jeho básne aj nejakú cenu? Nemal by to s nimi radšej vzdať? List, ktorý dostal, odpovedá nielen na jeho otázky, ale aj na tie, ktoré sa azda pýtame aj my, 120 rokov neskôr. Učí nás jednak o prístupe k básnickej tvorbe a význame umenia, ale aj o hľadaní životného poslania. A tým učiteľom je básnik Rainer Maria Rilke.
Nešťastný Kappus poslal Rilkemu, ktorého tvorbu obdivoval, výber svojich básní a poprosil ho, aby mu povedal, či sú vôbec dobré a či má v jeho prípade zmysel pokračovať v písaní. A tu ho Rilke hneď po úvodných pozdravoch zarazil. Či sú jeho básne dobré? Na to nemôže odpovedať. Čo mu však povedať môže, je to, že je v nich len málo z neho samého. Nemá si však zúfať. Pozná totiž návod, ako zistiť jednak to, či má ďalej písať, alebo by mal mladý básnik radšej naveky prísť o svoje ilúzie, ako aj to, ako písať dobré básne…
Rady skúseného básnika
Nehľadaj odpoveď vonku, nerozhliadaj sa okolo. Pozri sa do seba a v najtichšej nočnej hodine, kedy všetky hlasy okrem hlasu tvojho srdca utíchnu, sa sám seba spýtaj: „Musím písať?“ „Zomriem, ak mi to bude odopreté?“ Ak tvoje srdce odpovie „musím“, potom prispôsob svoj život tejto nevyhnutnosti a tvor.
Len tak môžu byť tvoje básne dobré. Pretože „umelecké dielo je dobré, ak povstalo z nevyhnutnosti.“ Ak umelec nemohol inak, len ho vytvoriť. Nemá zmysel pýtať sa druhých, či je tvoja báseň dobrá. Ak atrament na papieri vyšiel z tvoje duše, ani ti nenapadne sa ich na to pýtať.
Azda si rozmýšľal, o čom písať, aby tvoje básne mali úspech. Vyhni sa témam, o ktorých už mnohí lepší od teba napísali svoje veľdiela. Nekonkuruj Shakespearovi v básnení o láske. Aspoň zatiaľ nie. A obzvlášť nie, ak nie si zamilovaný. Píš o tom, čím práve žiješ. Že tvoj život a svet okolo nie sú dosť poetické? Problém je v tvojej neschopnosti vidieť a nie v nich. Aj keby si bol zavretý vo väzení, cez múry ktorého neprenikne žiadny lúč a žiadny zvuk, tvoje spomienky a tvoja predstavivosť sú tvojím bohatstvom.
Čo ak ale odpovieš „nemusím písať“? Prijmi toto zistenie bez obáv. Určite nájdeš pre seba inú cestu. Prídeš na inú otázku, na ktorú už odpovieš svoje musím a to bude tvojím poslaním.
Uvedené myšlienky pochádzajú z prvého z desiatich listov, ktoré Rilke v priebehu rokov 1903-1908 Kappusovi napísal. Ak v kníhkupectve natrafíte na útlu knižku Letters to a Young Poet (v súčasnosti je dostupná len v angličtine), stojí za to si ju kúpiť, či už píšete poéziu alebo nie. Voľne dostupnú online verziu však nájdete napríklad aj tu.
Ilustračná fotografia: Laura Chouette
Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.
Projekty Kolégia by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory 500+ dobrodincov z celého Slovenska. Pridajte sa k nim aj Vy – darom 5, 10, 20 či 30 eur jednorazovo alebo mesačne na účet SK8911000000002669752115.
