Spravodlivosť

Čo znamená, že niekomu niečo patrí? Na základe čoho môže niečo niekomu patriť? Keby rodičia zanedbávali starostlivosť o svoje bábätko a nedávali mu napríklad jesť, oberali by ho o niečo, čo mu patrí? Asi ťažko by sme našli niekoho, kto by na túto otázku povedal “nie”. Deťom patrí starostlivosť a láska ich rodičov. Prečo? Prvá reakcia mnohých by mohla byť – pretože rodičia majú povinnosť starať sa o svoje deti, lebo deti majú právo na život, lebo keď sa o dieťa nepostarajú, tak zomrie, lebo keby sa tak správali všetci rodičia, vymrela by celá spoločnosť… Na každú túto odpoveď by sa dala dať doplňujúca otázka – prečo na tom záleží? Ako vieme, že deti majú právo na život, t.j. patrí im taká starostlivosť dospelých, ktorá im vytvorí podmienky na zdravý fyzický a psychický život?

Predstavme si trochu ľahší prípad. Podpíšeme zmluvu, v ktorej sa zaviažem zaplatiť kúpnu cenu za vec, ktorú mi ty predávaš. Vec si vezmem, ale cenu ti nevyplatím. Patrí ti cena za vec, ktorú si mi dal? Všetci by sme sa zhodli, že áno. Ale prečo? Pretože sme sa tak dohodli, sľúbil si, že zaplatíš a nezaplatil si. No a? Prečo by som musel dodržiavať svoje sľuby? Pretože sa inak rozpadne spoločnosť? To ma predsa vôbec nemusí zaujímať. Hlavne, že ja dosiahnem svoje. 

Už z našich dvoch jednoduchých prípadov je zrejmé, že existuje viacero zdrojov toho, čo nám patrí. Niečo nám patrí len preto, že sme ľudia; niečo iné preto, lebo nám to niekto sľúbil; niečo preto, lebo sme si to nejak zaslúžili, atď. Ale stále zostáva otvorená otázka, či a ako vieme hlbšie odôvodniť, že niekomu niečo patrí. Ak by také odôvodnenie neexistovalo, tak by neexistovala ani skutočná spravodlivosť. To, čo nazývame spravodlivosťou by bola iba užitočná spoločenská prax, ktorá minimalizuje nejaký typ škôd. Ale v zásade by nikomu nič naozaj nepatrilo a tým pádom by nebolo nič skutočne nespravodlivé. 

Ak nám niečo naozaj patrí nezávislé od vôle iných ľudí, tak sme to museli dostať od niekoho iného ako človeka. A tu narážame na zaujímavý paradox – zdá sa, že základom spravodlivosti je akt Božieho milosrdenstva – Boží stvoriteľský akt, ktorým stvoril človeka na svoj obraz, t.j. človeka, ktorý má svoju dôstojnosť. Teraz možno lepšie chápeme aj koncept dôstojnosti – je to pomenovanie toho, že nám niečo patrí iba preto, že sme ľudia. Nech si rodičia myslia o svojom dieťati čokoľvek, to dieťa je človek a ako človek má svoju dôstojnosť – Bohom danú, a preto mu patria mnohé dobrá, vrátane starostlivosti jeho rodičov. A ak ich nedostane, koná sa na ňom nespravodlivosť a uráža sa tým nielen dané dieťa, ale aj jeho Stvoriteľ, ktorý je prvou príčinou a tvorcom jeho dôstojnosti.

Milosrdenstvo je teda pôvodom spravodlivosti a spravodlivosť je jeho oslavou. Bez konceptu Boha, ktorý tvorí človeka na svoj obraz by sme stratili nielen milosrdenstvo, ale hlboké rozumné odôvodnenie potreby spravodlivosti.