Menu
MIROSLAVA DURANKOVÁ
„Co svět světem stojí, plazí se člověk před krásou
a není hlouposti, které by pro ni nebyl schopen.“
Pravdepodobne ste ešte nepočuli o Jozovej Hanuli, jej príbeh je nenápadný a tichý. Presnejšie povedané, stal sa takým, aj napriek jej pôvodnému plánu. Mladá nádejná medička Eliška, zamilovaná do úspešného chirurga, je členkou tajného odboja a spojkou pri odovzdávaní dôležitých informácií. A tie môžu škodiť režimu.
No ako to v dobrých príbehoch (aj v našich životoch býva), nie je to úplne tak, ako sme si vysnívali a dúfali, že bude. A možno práve preto mi je tento príbeh taký blízky. Z hodiny na hodinu sa našej hrdinke svet mení. Skoro ju chytia pri odovzdávaní tajnej obálky, jej milenec emigruje s rodinou do zahraničia, z Elišky sa stáva Hana, ktorá cestuje vlakom z mesta na dedinu, o ktorej vie len to, že ju nemá rada. Aby toho nebolo málo, cestuje tam so svojim pacientom Jozom Jandom, za ktorého sa o pár dní vydá, aby zmenila identitu a zachránila si tým život.
Akokeby vás z črepníka vynímajúceho sa v presvetlenej izbe mestského bytu presadili do divočiny, pod lipy a smreky, kde je všetko iné. Na miesto, kde vás zrazu obklopuje burina, ale aj liečivé rastliny a vy sa nanovo učíte dýchať a žiť. Všetky nespútané živly prírody sú vám na dosah a doprajú vám nielen nežné objatia, ale aj výdatné rany.
Namiesto milenca leží vedľa vás muž, ktorého by ste si nikdy nevybrali. Je to horaľ, ktorý pravdepodobne nikdy nepil kávu v mestskej kaviarni a jeho ruky poznajú železo ešte v jeho surovej, neopracovanej forme.
A vy ste tiež surovou neopracovanou formou, aj keď si to z počiatku nemyslíte. Postupne sa pýtate samej seba, či ste vôbec boli šťastná vo svojom predošlom živote. Žili ste vôbec? A čo je šťastný život? Čo život naplňuje šťastím a hodnotou? To, čo sa javí krásne stráca svoj jas a silu a niečo iné, silnejšie ju nahrádza. Pravosť krásy. Pravda momentu, nie ilúzia.
V nasledujúcich riadkoch sa začítajte do krátkeho vyňatku z 22. kapitoly Jozovej Hanule, v ktorej hrdinka rozjíma o kráse a jej prítomnosti, o jej klame a jej realite:
„Když jsme vystoupili hodně vysoko, do skalních rozsedlin, neposkvrněných lidskými stopami, sotva jsme pod temným příkrovem tušili zemi. Neměli jsme domov, neměli jsme jména. Měli jsme jen bázlivý úžas a ticho, šustící ticho, trhané větrem jak zteřelé plátno. V průzračných výškách jsem zažila okamžik, který se vymykal všemu, co jsem až dosud poznala.“
…
„Probudila jsem se natolik do skutečnosti, že jsem si uvědomila, co se stalo. Pokusila jsem se vymazat čas. Co svět světem stojí, plazí se ke kráse. Je nad lidské síly přijímat její čaromoc jako nestoudnou lež.
Ono se těžko věří, že přitažlivý mladý muž je hovado a líbezná kráska bestie. Proti hrubostem holých faktů se v nás něco vzpírá. Cítíme se jimi uráženi a zavíráme oči. Joza nevzbuzoval žádné romantické představy – avšak naplňoval je. Jako iluze byl nepatřičně dostupný. Něco tu nehraje.
Jedné zamračené noci mi napadlo Jozovu krásu nahmatat.“
…
„Co svět světem stojí, plazí se člověk před krásou a není hlouposti, které by pro ni nebyl schopen.
Dobrala jsem se krásy svého muže.“
Mňa osobne sa krása dotkla práve cez reálnosť tohto diela, ktoré vôbec nekončí rozprávkovým zvoncom, aj keď čriepky rozprávkových chvíľ sa kde tu ponúknu v podobe chleba s maslom na ľanovom obruse, vo svetle petrolejovej lampy mihotajúcom sa na večernej stene a vo vôni nadýchanej periny z husacieho peria. V podstate v bežných maličkostiach. Príbeh Joza a Hanule nám rozpráva o istej pravde života, o kráse v jej reálnosti, ktorej viete uveriť a ktorú viete žiť. O kráse, ktorá premieňa. Táto realita zároveň nie je pohodlná a vyžaduje od nás veľa. Lebo v chladnom ráne na samote je treba vyjsť po drevo a zakúriť, vodu treba vytiahnuť zo studne, netečie z kohútika. Na to, aby ste uzreli výhľady na vzdialené hory a zajasali blaženosťou nad horizontom, potrebujeme najprv aspoň jednu horu (kopec) zdolať. Odmenou je ticho, ale čo s tichom, keď po ňom netúžime? Čo keď chceme ostať v pohodlí mesta, tam kde je náš črepník?
Krása vyžaduje ochotu meniť sa. Ochotu prijať plán, ktorý nám bol naplánovaný, aj taký, ktorého predstava je odpudivá. Krása chce byť nájdená. Je vrtošivá, z času na čas ju bez námahy nájdeme na chodníku v tvári dieťaťa, inokedy sa nechá dobíjať a hľadáte ju v pote tváre. Chce to odvahu odpovedať na pozvanie a chce to aj cvik oka, ucha a jazyka, aby sme rozlíšili pravosť od nepravosti.
Dedinka, v ktorej Jozova Hanule nachádza samu seba sa volá Želary. To meno ste už asi počuli. Je to názov dediny a rovnomenného filmu, v ktorom sa odohráva dráma druhej svetovej vojny. Film Želary (2003) bol nominovaný na Oscara a svoju inšpiráciu čerpá práve z poviedky Jozova Hanule, ktorá je jednou zo súboru poviedok Želary. Zbierka vyšla v roku 2001, no bola napísaná štyridsať rokov predtým, brnenskou rodáčkou Věrou Hofmanovou, ktorá používa pseudonym Kvéta Legátová. Pozor, film končí inak ako poviedka.
V úvode som vám ponúkla myšlienku, ktorú vysloví Hana vo svojej úvahe o kráse: „Co svět světem stojí, plazí se člověk před krásou a není hlouposti, které by pro ni nebyl schopen.“ Súhlasíte s ňou? Akú hlúposť ste už kvôli kráse urobili? Alebo skôr, pre akú veľkú vec, ste sa vďaka kráse vo vašom živote rozhodli?
Vyštudovala odbor Charakterové vzdelávanie na Univerzite v Birminghame a jej prvé vysokoškolské štúdiá boli venované ekonómii. Je spoluzakladateľkou a riaditeľkou Akadémie veľkých diel - vzdelávacieho programu pre stredoškolákov.
Vždy bola fascinovaná osobnostným rastom, preto aktívne pôsobila v rôznych osobnosť rozvíjajúcich organizáciách ako Junior Achievement, AIESEC, Nexteria či Kolégium Antona Neuwirtha. Je presvedčená, že to, čo naozaj rozhoduje, je náš charakter a mali by sme dbať o jeho rozvoj v každom veku.
Ilustračná fotografia: Matej Klíč
Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.
Projekty Kolégia by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory 500+ dobrodincov z celého Slovenska. Pridajte sa k nim aj Vy – darom 5, 10, 20 či 30 eur jednorazovo alebo mesačne na účet SK8911000000002669752115.
Kolégium Antona Neuwirtha
Námestie Padlých hrdinov 7, P. O. Box 51
900 28 Ivanka pri Dunaji