Štefan Murárik: Brainrot si pýta svoju daň
GenZ absorbovala náraz, ktorý spoločnosť utrpela počas koronakrízy a nik z nás nedokázal predpovedať následky. Nájdeme cestu von?
Žijeme v dobe, ktorá uctieva „užitočnosť“. Na každom kroku sa pýtame: „Čo mi to prinesie? Ako to využijem v praxi? Zarobí mi táto zručnosť viac peňazí?“ Ak niečo nemá okamžitý praktický výstup, často to nálepkujeme ako stratu času. John Henry Newman však už v roku 1852 varoval, že ak vzdelanie redukujeme len na nástroj trhu práce, strácame niečo podstatné: slobodu vlastnej mysle.
Súčasťou syláb diel Kolégia, napríklad v Akadémii veľkých diel, je text, ktorý sa stal kánonom filozofie vzdelávania: Idea univerzity. Najnovší učiteľ cirkvi ho písal v čase priemyselnej revolúcie, keď sa školy začali pod tlakom ekonomiky meniť na továrne na zamestnancov. Jeho argumenty však dnes, v dobe umelej inteligencie a prebytku informácií, znejú možno ešte naliehavejšie.
John Newman vo svojej VI. a VII. prednáške rozvíja kľúčovú tému: rozdiel medzi poznaním, ktoré je cieľom samo osebe, a poznaním, ktoré je len prostriedkom.
Často sa stretávame s názorom, že vzdelanie je dobré vtedy, keď nás pripraví na konkrétne povolanie. Newman však hovorí:
„‚Dobré‘ vskutku neznamená to isté ako ‚užitočné‘ a aby sme sa vyhli zmätkom, uvádzam ako princíp, že užitočné síce nie je vždy dobré, no dobro je vždy užitočné. Dobro je nielen dobré, ale vytvára aj nové dobro, je to jedna z jeho vlastností. […] Ak je teda rozum takou znamenitou časťou človeka a to isté platí aj o jeho pestovaní, potom je toto pestovanie krásne, dokonalé, obdivuhodné a vznešené nielen samo pre seba, ale musí byť užitočné ako pre svojho nositeľa, tak i pre tých, čo sú okolo neho. […] Hovorím teda, že ak je slobodné vzdelávanie dobré, nevyhnutne musí byť i užitočné.“ (Idea univerzity, s. 132)
Používa pritom trefnú analógiu so zdravím. Zdravie je užitočné (vďaka nemu môžeme pracovať), ale je dobré samo o sebe, aj keď práve nič nerobíme. Rovnako je to s kultivovanou mysľou.
V texte Newman jasne rozlišuje dva druhy vzdelávania:
„Tento výcvik, v rámci ktorého sa rozum nepripravuje či skôr neobetuje na nejaký čiastkový či náhodný účel, na konkrétne remeslo či profesiu, na štúdium či vedu, ale sa vzdeláva sám pre seba, aby vnímal svoj vlastný predmet a pre svoju najväčšiu kultiváciu, sa nazýva slobodné vzdelávanie.“ (Idea univerzity, s. 125)
V ére Google a ChatGPT máme prístup k všetkým informáciám sveta. Znamená to však, že sme vzdelanejší? Musíme súhlasiť s Newmanom, ktorý by určite povedal, že nie. Skutočné vzdelanie nastáva až vtedy, keď fakty, ktoré prijímame, dokážeme usporiadať a pochopiť v súvislostiach.
„Rozšírenie nespočíva len v tom, že myseľ pasívne prijíma do seba množstvo myšlienok, ktoré nepozná, ale že myseľ s týmito novými myšlienkami, ktoré sa na ňu valia, zároveň usilovne pracuje.“
(Idea univerzity, s. 144)
Podľa Newmana človek, ktorý len „hltá“ fakty bez toho, aby o nich premýšľal, nie je vzdelaný, ale len preťažený.
Skutočne vzdelaný človek má v hlave poriadok – vidí vzťahy medzi históriou, etikou a vedou. Vidí svet ako jeden celok.
Účastníci na seminároch Akadémie veľkých diel môžu diskutovať aj o tom, ako Newmanove rady aplikovať dnes. Newman v diele spomína aktivity, ktoré pomáhajú človeku vystúpiť zo svojej „bubliny“ a získať širší pohľad. Sú to napríklad:
Cieľom nie je stať sa odborníkom na všetko, ale získať odstup od svojich predsudkov a vedieť nové so starými znalosťami konfrontovať. Newman tento stav mysle nazýva „illuminatio“ (osvietenie). „Osvietenie nie je len obyčajný prídavok k nášmu poznaniu – je to napredovanie onoho myšlienkového stredu, ku ktorému postupne smeruje nabaľujúce sa množstvo získaných starých i nových poznatkov.“
Diskusné semináre v našich dielach nie sú len o čítaní starých kníh. Je to tréning kritického myslenia a hľadanie odpovede na otázku: Akým človekom chcem byť? Vyrábame zo seba len efektívne súčiastky do ekonomického stroja, alebo si chránime priestor pre slobodné premýšľanie?
Newmanova odpoveď je jasná: vzdelanie, ktoré z nás robí lepších a slobodnejších ľudí, má nevyčísliteľnú hodnotu.
Zaujalo vás toto premýšľanie? Ak sa chcete nabudúce pridať k našim diskusiám o veľkých dielach a hodnotách, sledujte ponuku našich online kurzov alebo si pozrite niektoré z našich prednášok.
