Filozofia
MATÚŠ SITÁR
Filozofia je vyberanie kamienka, ktorý tlačí v topánke. Od Sokratovej kritiky sofistov cez Platónovo hľadanie ideálneho štátu počas krízy, v ktorej sa ocitli Atény po Peloponézskej vojne, Aristotelovo hľadanie obrazu prírody ako racionálneho systému, hľadanie dokonalého a božského v neskorej antike, súladu rozumu a viery v stredoveku, základov experimentálnej prírodnej vedy, práva či ekonómie v novoveku, až po súčasné hľadanie miesta človeka v nehostinnom svete.
Filozofia je snahou o riešenie problému a pri čítaní filozofického diela je veľmi dôležité tento problém poznať. Niekedy autor tento problém prezradí už na začiatku, inokedy je potrebné trochu poznať dobu, v ktorej žil a na ktorú naráža. Alebo aspoň diskusiu, do ktorej chce prispieť. Abstraktné a občas bláznivé myšlienky a úvahy možno dostanú zmysel, ak ich čítame ako hľadanie riešenia – a ideálne ak hľadáme spolu s autorom.
Filozofia je boj – boj gigantov o bytie. Takto obrazne Platón označuje spor medzi idealistami a materialistami. Materialisti sú giganti či obrovia, ktorí sú na zemi a za bytie považujú stromy a vrchy, pri ktorých je dôkazom ich bytia fakt, že sa dajú mocne zovrieť medzi pažami. Proti nim sú nastúpení giganti na nebesiach – idealisti –, podľa ktorých je opravdivá skutočnosť duchovná, myslená a večná, a premenlivá hmota je len tieňom bytia, lebo hmotné veci sú len dočasné a neveľmi vhodné pre rozumové poznávanie.
Boj vo filozofii sa však nezastavuje len pri idealistoch a materialistoch – je to aj spor medzi dogmatikmi a skeptikmi, naturalistami a supernaturalistami, a aj každá filozofická disciplína má svoje školy, ktoré tradične stoja proti sebe. Súčasťou filozofie je však aj tieto rozpory prekonávať a hľadať riešenia prijateľné pre obe strany. Pravda, iba tým najväčším mysliteľom sa to ako-tak podarilo, aj to len načas. A nezriedka pokusy o zmierenie skončili odcudzením sa obom stranám, lebo aby ich bolo možné zmieriť, bolo potrebné na všetkých aj niečo skritizovať.
Filozofia je originalita v rámci tradície. Tak ako nie je filozofiou iba slávnostné opakovanie toho istého, nie je ňou ani ignorovanie všetkého, čo bolo povedané predtým. Takýto absolútne originálny mysliteľ obvykle veľa nevymyslí alebo svojím úplne originálnym myslením objaví niečo, na čo už prišiel niekto iný pred tisíckami rokov. Ešte horšie, aj keď nie také zriedkavé, je dezinterpretovať predchádzajúceho mysliteľa, aby vyzeral ako hlupák, a potom sa pochváliť jeho myšlienkami ako vlastnými. Najväčší a najoriginálnejší majstri myslenia neboli tí, ktorí povedali niečo, čo akoby spadlo z neba, ale tí, ktorí dokázali rozumom preniknúť celú dovtedajšiu filozofickú tradíciu, jej tendencie aj spory, a pozrieť sa na ňu aj na problém z nového pohľadu.
O filozofii by sa zaiste dalo povedať aj oveľa viac. Samotná filozofia je napokon predmetom filozofickej reflexie. Každopádne však filozofia nie je sofia – nie je múdrosťou, je iba hľadaním múdrosti pri borení sa s problémami, v diskusii a občas v boji s inými názormi a originálnym myslením v rámci tradície.
Matúš Sitár
Na strednej škole podľahol reklamnému sloganu „poďte rozumom reflektovať pravdy viery“ a išiel študovať kresťanskú filozofiu. Diplomovku (neod)písal o semiotike a dizertačnú prácu o vzťahu filozofie a teológie u Jána Dunsa Scota.
Vždy ho zaujímalo myslenie Sokrata, Platóna a Aristotela a na vysokej škole sa zaľúbil aj do (nielen klasických) jazykov a po sprvu komplikovanom vzťahu aj do Starého zákona. Už desať rokov prekladá Akvinského zbierku komentárov cirkevných otcov k evanjeliám. V Kolégiu Antona Neuwirtha učí teológiu.
Ilustračná fotografia: R. Santi: Aténska škola
Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.
Projekty Kolégia by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory 500+ dobrodincov z celého Slovenska. Pridajte sa k nim aj Vy – darom 5, 10, 20 či 30 eur jednorazovo alebo mesačne na účet SK8911000000002669752115.