Maliar, ktorého štetec píše poéziu života
MIROSLAVA DURANKOVÁ
Keď sa ma v zahraničí pýtajú kto je najlepší slovenský maliar, veľmi rýchlo a od srdca odpovedám, že podľa mňa Medňanský, jednoznačne Ladislav Medňanský. Aj keď, pri označení slovenský sa zháčim. Keď si vygúglite jeho meno, tak sa dozviete, že to bol maďarský maliar – László Mednyánszky, alebo aj Ladislaus Josephus Balthasar Eustachius Mednyánszky. Barón narodený v Beckove (1852), žijúci a tvoriaci v Strážkach pod Tatrami, ktorý zomiera vo Viedni (1919). Čiže maliar Rakúsko-uhorskej monarchie, do ktorej sme patrili aj my Slováci. Ktokoľvek a čokoľvek napísal na Wikipédiu a akokoľvek sporný by mohol byť jeho pôvod, nikto tak dokonale nenamaľoval môj rodný kraj, ako Medňanský.
Keď sa pozerám na obraz Spišská krajina v zime (1879), cítim pod nohami vŕzgajúci sneh a škrípajúcu trávu, ktorá sa láme, keď po nej kráčam cez pole jemne zohnutá, lebo do tváre mi udiera mráz. Vzduch vonia zimou a celý svet chvíľu buráca a chvíľu je úplne pokojný. Musím sa sústrediť a mať pozorné oko, aby som medzi oblakmi v diali zahliadla štíty, ktoré poznám naspamäť, ale zakaždým ma uchváti ich krása.
Jeho obraz Zakvitnutý breh rieky (1880-1885), ktorý je ponorený do hmly mi pripomína hmly vznášajúce sa v doline nad mojou rodnou dedinou. Hmla, ktorá pohlcuje svojou melanchóliou, ale nad ktorou v horách svieti slnko, len treba veriť, že tam niekde je. Drobné kvety pri vode, jednoduché a prosté, ktoré tam ale stále sú. Vykvitnú každý rok a prosia – odtrhni nás, v zime ti pripomenieme, že bude zase leto, máme moc vyliečiť ťa.
Slnko v obraze Krajina so zapadajúcim slnkom (1890) rozdáva svoj posledný majestát a spoza mohutnosti stromov vykúka ako nebeské oko, ktoré ma sledovalo celý deň bez toho, aby som si to uvedomila. Kráčam potichu, ale rýchlo, chcem sa ho dotknúť kým zapadne, no už ho nedostihnem. Ono žmurkne a jeho posledné lúče namaľujú šero nad krajinou. Medňanský mi tým pripomenie, že milujeme to, čo poznáme – ako západ slnka nad tým horizontom, ktorý sme videli už nespočetne veľakrát.
Medňanský nebol len autorom maľujúcim slovenskú krajinu v plenéri, keď maliari opúšťajú ateliéry a s plátnom pod pazuchou kráčajú prírodou, aby sa jej zmocnili svojim štetcom a autenticky ju zachytili svojimi farbami. On maľoval život – jeho ťažkosť a poéziu. Maľoval život a aj jeho koniec. Nikto tak citlivo a bolestivo nenamaľoval smrť, ako Medňanský.
Citlivo hľadí na tých, čo nás predišli a ešte citlivejšie pristupuje k tým, čo ostali. Pozrite si napríklad obraz Podobizeň mŕtveho dievčaťa (1880). Niekto by povedal, že by sme mŕtvych nemali maľovať, ani fotografovať. No dievča akoby neodišlo, ale iba spalo. Ladislav podľa mňa naposledy zachytáva jej krásu, ktorá tu už nebude, krásu, ktorú sme tu mali ako dar a s ktorou sa lúčime, a to bolí.
Čo robia stojaci muž a žena Nad hrobom? Rozjímajú, spomínajú, smútia? Neviem či je to hrob ich syna, starej mamy, či súrodenca. Viem iba, že sa ma tento výjav dotýka, chcem sa pri nich pristaviť a smútiť s nimi. Lebo aj ja som tam stála alebo budem stáť. V tichu mlčím, a tým vyjadrujem svoju prítomnosť.
Tam, kde ostatní maľovali zámožných ľudí, ktorých mená a činy poznáme, on maľuje obyčajného človeka bez mena – tulákov, starých či mladých dedinčanov, cigánov. Na prelome 19. a 20. storočia tak dáva vyniknúť biede, špine a jednoduchosti života. Robí to pritom s takou jemnosťou a úctou k človeku – zachytáva jeho podstatu, jeho hrubé aj jemné črty, jeho charakter. Nikto tak neocenil bežný ľud, ako Medňanský.
Medňanský bol známy tým, že pri portrétovaní človeka nemal potrebu dokončiť zvyšok obrazu, ak už zachytil jeho charakter – ako to napríklad vidíme pri obraze Mladý cigáň (1880). Podstata bola vyjadrená a zvyšok je nepodstatný. Aký charakter podľa vás zachytil u tohto mladého človeka? Zamyslený pohľad, kritické oko, zvraštené obočie.
Starší dedinčan má vľúdne oči, upravené fúzy a jemný náznak úsmevu. Úhľadná košeľa a kabát – vari šiel z návštevy či z kostola? Nevieme, ale nepozerá sa nám priamo do očí, ale mierne nadol. Podobne aj dedinčanka, nepozrie sa na nás priamo, jej výrazný nos a ostré črty brady zvýrazňujú jej tvrdý charakter skúšaný životom. Aj takýto je obyčajný ľud slovenskej dediny. Ladislav ho cez svoje obrazy prebúdza k životu a dáva nám nahliadnuť do slovenskej duše.
Medňanského oko je pozorné a láskavé. Jeho štetec nezachytí každý detail, ale predsa zachytí to podstatné. Jeho farby spievajú pieseň slnka pred zotmením, šepkajú tak ako šepká iba tma, burácajú tak ako naše srdce plné bolesti. To všetko žil maliar narodený v Beckove, žijúci v Strážkach a zomierajúci vo Viedni. Medňanský bol (a je) nielen slovenským či maďarským maliarom, bolo by sebecké si ho takto privlastňovať a škatuľkovať ho. Medňanský je svetovým maliarom. A to nielen preto, že precestoval veľký kus zeme, ale preto, že vedel zachytiť celý svet v jednom obraze.
PS: Všetky použité obrazy Ladislava Medňanského som čerpala z Webu umenia Slovenskej národnej galérie. Môžete si tam pozrieť aj ďalšie stovky jeho obrazov a kresieb. Naživo jeho diela môžete vidieť napríklad v kaštieli v Strážkach (pobočka SNG), v SNG v Bratislave alebo aj v Galérii Nedbalka a mnohých ďalších.
Miroslava Duranková
Vyštudovala odbor Charakterové vzdelávanie na Univerzite v Birminghame a jej prvé vysokoškolské štúdiá boli venované ekonómii. Je spoluzakladateľkou a riaditeľkou Akadémie veľkých diel - vzdelávacieho programu pre žiakov základných škôl, stredoškolákov a učiteľov.
Vždy bola fascinovaná osobnostným rastom, preto aktívne pôsobila v rôznych osobnosť rozvíjajúcich organizáciách ako Junior Achievement, AIESEC, Nexteria či Kolégium Antona Neuwirtha. Je presvedčená, že to, čo naozaj rozhoduje, je náš charakter a mali by sme dbať o jeho rozvoj v každom veku.
Všetky použité obrazy vrátane ilustračnej fotografie článku sú voľne dostupné na webumenia.sk.
Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.
Projekty Kolégia by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory 500+ dobrodincov z celého Slovenska. Pridajte sa k nim aj Vy – darom 5, 10, 20 či 30 eur jednorazovo alebo mesačne na účet SK8911000000002669752115.