Žiadne produkty v košíku.
Marián Janík: Tomistická metafyzika degustácie
Tak, ako dokážeme oceniť dobré jedlo či víno, máme sa naučiť vychutnávať si aj Božiu Múdrosť.
Osemnásť mladých ľudí v piatok 19. júna 2026 zložilo sľub, ktorým sa zaviazali hľadať pravdu, slúžiť dobru a byť verní kráse. Ukončením 17. ročníka Univerzitného kolégia Antona Neuwirtha sa tak pridali k ďalším 281 absolventom tohto akademicko-formačného programu. Ako vyzerala táto oslava kultúrnosti?
Promócie zahájila svätá omša, ktorú pre Kolégium, absolventov, ich rodiny a priateľov celebroval kňaz Prelatúry Opus Dei Branislav Borovský.
Ceremoniál vo Veľkej sále ivanského kaštieľa, ktorý moderoval absolvent 12. ročníka Univerzitného kolégia Ján Barčiak, otvoril príhovorom advokát a člen Správnej rady Kolégia Antona Neuwirtha Pavol Poláček. Čerstvým absolventom vzdal rešpekt za to, že odvážne absolvovali náročný ročný, resp. dvojročný program popri škole či práci.
Trpko-sladký koniec štúdia v Kolégiu prirovnával k svojej skúsenosti z trapistického kláštora vo Francúzsku, kde ako študent strávil niekoľko mesiacov: „Život mi tam prišiel taký plnší, krajší, reálnejší, skutočnejší. A potom, keď som sa vrátil do reality, som to ťažko znášal a ten rozpor ma dlhé roky spravádzal a som sa s ním trápil. No postupne som prišiel na to, že možno ten krajší život je inšpirácia k tomu, aby sme si z neho odnesli niečo do tej bežnej reality, lebo ten reálny život je tu a teraz.“
Aké boli jeho rady do „reálneho“ života po Kolégiu?
Pred samotným promočným aktom sa k najnovším absolventom prihovoril riaditeľ Univerzitného kolégia Branislav Kuljovský. Ten v prvom rade zdôraznil dôležitosť slobodného klasického vzdelávania, ktoré je založené na štúdiu veľkých myšlienok a autorov. Mnohí si totiž kládli alebo stále kladú otázku: Na čo im Kolégium bude? Podľa riaditeľa programu je odpoveď jednoduchá a zjavná: Aby som bol vzdelaný a kultivovaný človek.
„Ponoriť sa do veľkých tém na rok alebo dva, len pre ne samotné, aby som sa stal kultúrnejším človekom, je dnes luxus. Ale mám pre vás dobrú správu. A na tom stojí presvedčenie nás v Kolégiu, ktorí to robíme už 17 rokov, ako je presvedčenie aj tých približne 800 ľudí, ktorí každoročne prispievajú na to, aby toto celé sa tu mohlo diať,“ vyhlásil B. Kuljovský. „Slobodné vzdelávanie alebo to, ktoré my nazývame tiež klasickým vzdelávaním, nebude mať pozitívny dopad iba na toho konkrétneho jedného človeka a jeho život, ale bude mať dopad aj na ľudí okolo neho a na celú spoločnosť.“
Ako príklad uviedol absolventa Univerzitného kolégia Mariána Janíka (KAN 8), ktorý nedávno získal titul Vedec roka SR 2025. Ten za svojich dvoch najdôležitejších akademických mentorov berie Aristotela, prvého vedca a učiteľa vedcov, a najmä sv. Tomáša Akvinského.
Okrem štyroch tisíc strán textov, ktoré za celé štúdium prečítali a o ktorých diskutovali, mohli stretnúť desiatky inšpiratívnych osobností, zažiť víkendové workshopy a mnoho ďalších neformálnych zábav v komunite. Vytvorili nové priateľstvá a romantické vzťahy, znovuobjavili svoje životné poslanie a prehodnotili priority.
„Počas zdieľania vo Vlkolínci minulý víkend ste viacerí hovorili, že Kolégium vám dalo smerovanie, dalo vám intelektuálny alebo aj vzťahový základ a ukotvenie. Jeden z vás dokonca z úsmevom povedal, že doteraz som klamal, kade som chodil, po Kolégiu to už robiť nebudem. To je úžasné, že sa tu dejú takéto konverzie!“ konštatuje riaditeľ B. Kuljovský.
„Niektoré (konverzie) sú veľké a viditeľné, a iné sú menšie a v vonkajšiemu zraku skryté. Dnes večer z vás žiari svetlo, úsmev, oheň. Horíte ako oheň, ale ten oheň bude ešte skúšaný vetrom, dažďom, kameňmi či inými prekážkami, ktoré vás ešte vo vašich životoch stretnú,“ doplnil B. Kuljovský. Pri týchto skúškach by si mali spomenúť, že existujú ľudia múdrejší od nich a že sa k ich textom môžu kedykoľvek vrátiť.
Rektor Kolégia Antona Neuwirtha Martin Luterán sa zameral na význam kultúrnosti a zmysel toho, keď v centre našich životov je Boh, duchovno. V jadre kultúry je totiž kult, náboženstvo, so všetkými jeho malými aj veľkými rituálmi, liturgiou, tradíciou. Použil obraz stolovania, ktoré má v komunitnom živote v Kolégiu veľký význam.
„Byť človekom znamená tvoriť a vtláčať ducha do všetkého, čo robíme. My nejeme ako zvieratá, sami a čo najrýchlejšie, ale stolujeme. Spoločné stolovanie, jeho spôsob, kvalita, rituálnosť je prejav našej ľudskosti. … Byť človekom znamená preduchovniť aj relativne triviálne veci. Význam poháru vína, dotyku, pohľadu, oblečenia, bývania. Čím krajšie a hlbšie prenikneme tieto aspekty nášho života duchom, tým vyššiu kultúru vytvárame.“
Byť človekom znamená tvoriť a vtlačať ducha do všetkého, čo robíme.
Vyzdvihol význam promócií poukázaním na najnovšiu encykliku pápeža Leva XIV. Magnifica humanitas, kde pápež citoval J.R.R.Tolkiena: „Nie je našou úlohou ovládnuť všetky prúdy sveta, ale vykonať to, čo je v našich silách pre pomoc tým časom, ktorých žijeme.“
Promočná slávnosť 17. ročníka Univerzitného kolégia (KAN17) tak podľa neho predstavuje malú zmenu kultúry a snahu o vyššiu kultúrnosť v našej spoločnosti, ktorá možno po čase upadne do zabudnutia. Ale Boh nezabudne: „Všetko dobré, pravdivé a krásne, čo každý z nás alebo spolu tvoríme, má miesto v jeho kráľovstve a bude ním pozdvihnuté, oslávené, skrášlené, dokonalé. Aj dnešná slávnosť je istým predobrazom väčšnej hostiny, na ktorú sme všetci pozvaní.“
„Keby naši predkovia neverili tomu, že spolupracujú na Božom diele, ktoré presahuje horizont ich životov, nikdy by ani nezačali stávať katedrály. Prečo by niekto niekedy začal stávať niečo, čo nemôže dokončiť? To sa netýka len katedrál, ale v podstate všetkého dôležitého,“ uviedol M. Luterán.
Na pomoc si zavolal protestantského teológa Reinholda Niebuhra: „Nič, čo sa oplatí robiť, sa nedokončí v našich životoch. Preto musíme byť zachránení nádejou. Nič pravdivé alebo krásné nedáva úplný zmysel v žiadnom bezprostrednom historickom kontexte, preto musíme byť zachránení vierou. Nič, čo robíme, akokoľvek cnostné, nemôžeme dosiahnuť sami. Preto sme zachránení láskou.“
Musíme byť zachránení nádejou a láskou.
Nádej rektora Kolégia je, že intenzívny tréning v Kolégiu im dal vhodné nástroje a motiváciu na to, aby v trhaní buriny a siatí dobrých semien na poliach ich osobných aj profesionálnych životov intenzívne pokračovali. Pripomenul im, že dvere Kolégia budú pre nich vždy otvorené.
Študentský príhovor za celú komunitu si pripravili Michal Drábek a Sofia Michalčíková. Na úvod s vtipom a miernou dávkou irónie poukazovali na svoju púť za kultúrnosťou. Spomenuli najzásadnejšie a najvtipnejšie momenty ich štúdia cez tri piliere programu, počnúc úvodným teambuildingom, cez nedostatok spánku, úrazy, ktoré neraz skončili na pohovotovsti až po vytvorenie priam súrodeneckých vzťahov medzi niektorými študentmi.
Štúdium prirovnali k životu ich akváriovej rybičky Esolena, ktorá v knižnici strávila najvia času: „Esolen zastal maskotom nášho ročníka. A zdá sa, že aj trochu symbolicky, keďže jeho život niekedy pripomínal akademickú dráhu študenta v Kolégiu. Na začiatku sem prišiel vystrašený, potom zmätene plával a točil sa v kruhoch, až napokon ku koncu roka vyzeral zošuverený, ako niektorí študenti po dopísaní opravného termínu veľkej eseje.“
Iróniu nahradil vážny tón a Michal zhrnul základnú podstatu hlavných predmetov Univerzitného kolégia:
„Čítali sme aj ikonickú pasáž Sumy Teologickej o konečnom cieli ľudského života. Venovali sme sa tomu, aké kritéria posudzovať pri svojich skutkoch, aby naplňali náš život skutočnými, nielen zdanlivými dobrami. Na kurze teológie sme si priblížili kresťanské učenie o veciach, ktoré nás presahujú. Na politickej filozofii sme reflektovali odpovede velikánov európskeho myslenia na otázku, ako usporiadavať život v našich väčších i menších spoločenstvách, aby sme pristípeli k šťastiu seba i ostatných členov týchto spoločenstiev. No a na histórii sme sa pozreli, ako rozličné otázky tohto charakteru sa prejavili v moderných dejinách slovenského národa.“
„Aristoteles hovorí, že pravda sa najlepšie hľadá v priateľstve. Verím, že naša komunita nám poskytla láskavé prostredie, aby sme sa mohli snažiť hľadať pravdu v úprimnosti, no a dala nám pocítiť, ako vyzerá dobro dôverného priateľstva aj spoločného života,“ skonštatoval Michal a študentský príhovor ukončil poďakovaním vedeniu Kolégia, akademickému tímu, donorom a rodičom.
Po zložení sľubu, prevzatí absolventských prsteňov a diplomov sa končiaci študenti oficiálne stali súčasťou alumni komunity Kolégia, nositeľmi hodnôť pravdy, dobra a krásy. Na promočnom prsteni sú vyryté slová: pravda, dobro a krása v latinskom jazyku. Práve tieto hodnoty majú byť nezmazateľnou pečaťou v ich životoch a v ich pôsobení spoločnosti.
Význam prsteňa predstavila predsedníčka alumni komunity Ema Rybárová (KAN 15): „Prsteň má zároveň tvar krhu, čo symbolizuje nekonečnosť a univerzálnosť týchto hodnôt. Uprostred troch latinských slov sú vyryté aj tri piliere, ktoré symbolizujú piliere, na ktorých Kolégium stojí akademický, duchovný a komunitný.“
Väčšina čerstvých absolventov pokračuje vo svojich štúdiách a tiež ako stážisti pre Kolégium a jeho diela v rámci Michael Novak Internship Program.
Bez podpory 883 donorov v roku 2025 by sme nemohli do študentov zasiať dobré semienka. Väčšina z týchto ľudí však nikdy neuvidí konkrétne ovocie svojej obety. To je obrovský znak Božieho požehnania a nezištná a inšpirujúca láska a obeta! Ďakujeme a pozývame všetkých láskavých ľudí dobrej vôle, aby sa svojím darom pridali k budovaniu tohto diela. Podporiť nás môžete na tomto odkaze.
foto: KAN/Barbora Likavská
