Magnificat: Vianočné velebenie

MIROSLAVA DURANKOVÁ

Len čo novembrový vietor drzo sfúkne svetlo sviec na hroboch našich drahých, začne znieť vianočná hudba a s ňou aj koledy. Natiahnuť vianočný repertoár na dva mesiace tak, aby sa neopakoval, je celkom náročná úloha. Prekvapí nás, ak sa to vôbec ešte stane, keď začujeme vianočnú hudbu, ktorú sme predtým nepočuli a ktorá nám vyrazí dych. Presne to sa mi stalo minulý advent na abonentskom koncerte Slovenského rozhlasu. Prvýkrát som počula Magnificat od Johna Ruttera. Tá chvíľa s jeho siedmimi vianočnými skladbami v jednom celku bola pre mňa takou vzácnou, že som na ňu spomínala aj počas roka. Vianoce a vianočná hudba zrazu nabrali iný rozmer.

Koľko sekúnd vám trvá, kým viete povedať o piesni, že je vianočná? Pri Rutterovom Magnificate to pre mňa boli asi dve sekundy. Samozrejme musím dodať, že toto číslo je skreslené faktom, že som bola na vianočnom koncerte, takže sa dalo predpokladať, že zaznejú aj vianočné piesne a koledy. Rutter hovorí, že základnou vlastnosťou koledy je jej rozpoznateľnosť – hneď sa vám do hlavy zapíše jej ústredná melódia, pospevujete si ju a ste radi, keď ju po jedenástich mesiacoch znova počujete. Počúvaním kolied môžete cestovať v čase a zrazu sa všetky Vianoce spoja do jedných. Cítite vôňu škorice a keď zatvoríte oči, presne si pamätáte, kde ste stáli na konci polnočnej, keď ste pri svetle sviec družne spievali Tichú noc – vianočnú pieseň, ktorú vieme jednohlasne odspievať aj bez nahliadnutia do spevníka.

Logicky vzaté Magnificat vlastne nie je vianočnou piesňou a mal by sa viac spievať a hrať 2. júla – na sviatok Navštívenia Panny Márie. Vtedy Alžbeta osloví Máriu slovami „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života” (Lk 1, 42). Mária jej odpovie poetickou modlitbou, ktorej podstatou je chvála, radosť a vďačnosť Bohu (Lk 1, 46-55). Tieto slová sú v latinskej verzii základom šiestich skladieb Rutterovej verzie Magnificatu:

“Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.”

Magnificat anima mea – „Velebí moja duša Pána“
Of a Rose, a lovely Rose – O Ruži, krásnej Ruži
Quia fecit mihi magna – „lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“
Et misericordia – „a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja“
Fecit potentiam – „ukázal silu svojho ramena“
Esurientes – „hladných nakŕmil dobrotami“
Gloria Patri – „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému“

Dokonca aj premiéra tohto hudobného počinu odznela v máji 1990 (máj je v Cirkvi považovaný za mariánsky mesiac) v Carnegie Hall v New Yorku a nie v advente, ako by sme sa nazdávali. A predsa sa nemôžem ubrániť a túžim jeho Magnificat zaradiť medzi vianočné skladby. Možno preto, že John Rutter je americký skladateľ najčastejšie asociovaný s Vianocami a s vianočnou hudbou. Alebo je to tými radostne poskakujúcimi tónmi ústrednej melódie, ktoré počujeme hneď v úvode a ktoré po vzoru Bacha opakuje Rutter aj v záverečnej skladbe. Možno je to majestátnosť, ktorá zaburáca v úvode tretej skladby (Quia fecit mihi magna) oznamujúcej veľké veci. Postupne sa rozvíja v sladké, až prosebné Et misericordia – jeho milosrdenstvo, ktoré sa šíri z pokolenia na pokolenie. Piata pieseň (Fecit potentiam) vrie silou naháňajúcou zimomriavky, ktorá neubližuje, ale ochraňuje. Potvrdí nám to aj láskavá melódia šiestej skladby (Esurientes), v ktorej sa dovzieme, že hladných nakŕmil, nie hocičím, ale dobrotami. Magnificat rastie do grandióznej oslavy v záverečnom Gloria Patri, kedy sa zopakuje aj úvodný motív velebenia.

Určite v tom má prsty aj druhá skladba, ktorá je výnimkou nielen v tom, že je jedinou nie latinskou skladbou (je to anglická báseň „Of a Rose, a lovely Rose“ z 15. storočia), ale aj tým, že pôsobí ako vianočný príbeh rozpovedaný nežne ako uspávanka, čo sú podľa Ruttera základné črty vianočnej hudby a kolied. Anonymný autor básne vykresľuje Máriu ako kvitnúci ker ruže s piatimi vetvičkami – prvou je príchod anjela a zvestovanie, ktorým preukazuje Márii veľkú česť. Druhou vetvičkou je Betlehemská hviezda, ktorá vykvitla počas vianočnej noci, tretia sa rozšírila a kvitla do sveta, aby pozvala troch kráľov k návšteve a poklone. Štvrtá vykvitla do pekla, aby zničila diablovu moc a aby zachránila aj tých, čo sú v ňom. Piata vetvička sladko vykvitla do neba, kde sú jej korene aj jej plody a kde za nás oroduje. Záverečná sloha piesne je prosbou o ochranu pred zlým nasmerovanou k tejto krásnej Ruži.

Celé Rutterovo Magnificat je radostným vianočným velebením. Kedy je vhodnejší čas na spievanie Magnificatu, ako pri narodení, kedy sa slovo stáva skutočným telom, ktoré prináša spásu pre celý svet? Veď to je to najdôležitejšie posolstvo Vianoc. Nenechajme si tento veľký príbeh, jeho krásu a silu ukradnúť gýčom. Pravdivo adventne čakajme a 24. decembra z plných pľúc velebme!

Of a Rose, a lovely Rose*

Of a Rose, a lovely Rose,
Of a Rose is all my song.

Hearken to me both old and young,
How this Rose began to spring;
A fairer rose to mine liking
In all this world ne know I none.

Five branches of that rose there been,
The which be both fair and sheen;
The rose is called Mary, heaven’s queen.
Out of her bosom a blossom sprang.

The first branch was of great honour:
That blest Marie should bear the flow’r;
There came an angel from heaven’s tower
To break the devil’s bond.

The second branch was great of might,
That sprang upon Christmas night;
The star shone over Bethlem bright,
That man should see it both day and night.

The third branch did spring and spread;
Three kinges then the branch gan led
Unto Our Lady in her child-bed;
Into Bethlem that branch sprang right.

The fourth branch it sprang to hell,
The devil’s power for to fell:
That no soul therein should dwell,
The branch so blessed fully sprang.

The fifth branch it was so sweet,
It sprang to heav’n, both crop and root,
Therein to dwell and be our *bote:
So blessedly it sprang.

Pray we to her with great honour,
She that bare the blessed flow’r,
To be our help and our succour,
And shield us from the fiendes bond.

* Music at Edwards, Edwards Church, UCC, Framingham, Massachusetts

Miroslava Duranková

Vyštudovala odbor Charakterové vzdelávanie na Univerzite v Birminghame a jej prvé vysokoškolské štúdiá boli venované ekonómii. Je spoluzakladateľkou a riaditeľkou Akadémie veľkých diel - vzdelávacieho programu pre žiakov základných škôl, stredoškolákov a učiteľov.

Vždy bola fascinovaná osobnostným rastom, preto aktívne pôsobila v rôznych osobnosť rozvíjajúcich organizáciách ako Junior Achievement, AIESEC, Nexteria či Kolégium Antona Neuwirtha. Je presvedčená, že to, čo naozaj rozhoduje, je náš charakter a mali by sme dbať o jeho rozvoj v každom veku.

Ilustračná fotografia: Memento Media

Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.

Projekty Kolégia by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory 500+ dobrodincov z celého Slovenska. Pridajte sa k nim aj Vy – darom 5, 10, 20 či 30 eur jednorazovo alebo mesačne na účet SK8911000000002669752115.