Protiklady

MATÚŠ SITÁR

Svet okolo nás je síce jednotný a celistvý, ale jeho fungovanie riadia protiklady. Preto ľudia od začiatku popisovali kozmos princípmi ako láska a svár, jin a jang, Ahura Mazda a Ahriman. Aj Platón v neskoršom období svojho uvažovania o bytí stále viac spomína protiklady jedno a mnohé, pokoj a pohyb alebo činnosť a trpnosť. Aristoteles v Kategóriách uvádza štyri druhy protikladov: relačné (dvojnásobok a polovica, otec a syn), opaky (dobro a zlo, čierne a biele, párne a nepárne), prítomnosť a neprítomnosť (zrak a slepota) a protirečenie (tvrdenie a jeho negácia).

V takomto svete plnom protikladov sa muselo vyvinúť veľa úsilia proti tvrdeniu, že sú aj dvaja protikladní bohovia – dobrý a zlý. Vychádzalo sa z toho, že dobro je transcendentálnou vlastnosťou bytia ako takého, a teda každé bytie je dobré. Zlo teda nie je bytím, aspoň nie samostatným – vždy je iba kazom či neprítomnosťou nejakého dobra. Nemôže teda jestvovať absolútne zlo rovnakým spôsobom, akým jestvuje absolútne dobro.

Napriek tomu však filozofická tradícia chápe aj protiklady ako transcendentálne vlastnosti bytia. Nábehy k tomu sme videli v Platónových protikladoch jedného a mnohého, pokoja a pohybu, ktorými sa nechal inšpirovať u predsokratika Herakleita z Efezu. V aristotelovskej tradícii výslovne označil protiklady za transcendentálne vlastnosti bytia františkánsky teológ Ján Duns Scotus. Každé bytie je totiž podľa neho buď substancia alebo akcident, matéria alebo forma, akt alebo potencia.

Protiklady nám pomáhajú lepšie poznať svet okolo nás. Vo fyzikálnom svete je klasickým príkladom duálna povaha svetla – fotón ako vlna aj ako častica. Nie sú na seba navzájom redukovateľné, a predsa nám jeden aj druhý aspekt hovorí o svetle čosi pravdivé. 

Takéto protiklady pozná aj filozofická tradícia (materializmus a idealizmus, deontológia a utilitarizmus, oligarchia a demokracia, konzervativizmus a liberalizmus) a za jednu z najvyšších úloh filozofie sa považuje tieto protiklady dialekticky zmieriť a zjednotiť. Dokonca sa podľa renesančného filozofa a kardinála Mikuláša Kuzánskeho protiklady zjednocujú v nekonečne, čiže v Bohu.

Na protikladoch stojí aj teológia, či samotná kresťanská viera. Veríme v jedného Boha v troch osobách, v Krista ako pravého Boha a pravého človeka, v panenskú Matku či v Božie predurčenie a ľudskú slobodu. Tieto protiklady máme veriť súčasne, aj keď sa nám občas zdá, že sa navzájom až vylučujú. Vybrať si z nich iba jeden člen by však nebolo správne, lebo to by bola heréza – toto slovo pochádza z gréckeho slova, ktoré znamená výber. Heretik si vyberá z viery iba niečo, iba jeden člen protikladu: iba Matku, bez Panny, alebo naopak, Krista iba človeka, nie Boha, alebo naopak, ľudskú slobodu, ale nie Božie predurčenie, alebo naopak.

Na protikladoch stoja podľa Sofie Cavalletti, talianskej biblistky a zakladateľky Katechéz Dobrého pastiera, aj biblické vianočné rozprávania. Už prvá kapitola Lukášovho evanjelia nám ukazuje protiklady pri zvestovaní Jána Krstiteľa a Ježiša Krista. Na jednej strane je starý muž a kňaz v Jeruzaleme, na druhej mladé dievča v zapadnutom Nazarete. Na jednej strane je Zachariášova hrôza a nedôverčivosť, na druhej Máriino premýšľanie a viera. Protiklady obsahuje aj Magnifikat: velebí Boha, ktorý zhliadol na poníženosť, sú tu hladní a bohatí, mocnári a ponížení. Aj neskôr, po Kristovom narodení, obyčajných pastierov pri Betleheme ožaruje Pánova sláva a spieva im množstvo nebeských zástupov. A anjel oznamuje, že Spasiteľ, Kristus a Pán je dieťa uložené v kŕmidle pre zvieratá.

Preto aj Vám k týmto Vianociam prajeme, aby sa u Vás spojilo nebo so zemou vďaka narodeniu chlapčeka, na pleciach ktorého spočíva vláda a volajú ho obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec a Knieža pokoja.

Matúš Sitár

Matúš Sitár

Na strednej škole podľahol reklamnému sloganu „poďte rozumom reflektovať pravdy viery“ a išiel študovať kresťanskú filozofiu. Diplomovku (neod)písal o semiotike a dizertačnú prácu o vzťahu filozofie a teológie u Jána Dunsa Scota.

Vždy ho zaujímalo myslenie Sokrata, Platóna a Aristotela a na vysokej škole sa zaľúbil aj do (nielen klasických) jazykov a po sprvu komplikovanom vzťahu aj do Starého zákona. Už desať rokov prekladá Akvinského zbierku komentárov cirkevných otcov k evanjeliám. V Kolégiu Antona Neuwirtha učí teológiu.

Ilustračná fotografia: Parrish Freeman

Tento text je súčasťou nášho týždenného newslettera Kam až nazrieme.

Projekty Kolégia by nebolo možné realizovať bez finančnej podpory 500+ dobrodincov z celého Slovenska. Pridajte sa k nim aj Vy – darom 5, 10, 20 či 30 eur jednorazovo alebo mesačne na účet SK8911000000002669752115.